Hornádska kotlina: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Hornádska kotlina''' je geomorfologický celok [[Fatransko-tatranská oblasť|Fatransko-tatranskej oblasti]] v centrálnej časti východného Slovenska. Z juhu ju obklopujú [[Volovské vrchy]], [[Spišsko-gemerský kras]], zo západu [[Nízke Tatry]] a [[Kozie chrbty]], zo severozápadu [[Podtatranská kotlina]], zo severu [[Levočské vrchy]] a napokon z východu [[Branisko]] a [[Čierna hora]]. Hornádska kotlina sa ďalej delí na štyri podcelky: Vikartovská priekopa, [[Hornádske podolie]], Medvedie chrbty a [[Podhradská kotlina]]. Západnou a južnou časťou kotliny preteká [[Hornád]], ktorý tu priberá ľavostranné prítoky [[Levočský potok]] a [[Margecianka|Margecianku]]. Na tektonické zlomy sa viažu vývery minerálnych vôd, najmä v lokalitách [[Baldovce]], [[Dobrá Voľa]], [[Sivá brada]], [[Dúbrava (okres Levoča)|Dúbrava]] a [[Slatvina]]. Kotlina je významná najväčším výskytom [[travertín|travertínu]] na Slovensku. V okolí mesta [[Spišské Podhradie]] sa postupne utvorilo sedem travertínových kôp: [[Dreveník]], [[Sivá brada]], Sobotisko, Pažica, Spišský hrad, Ostrá hora a Kamenec. Najvyšším bodom územia je vrch Kačelák (677, 3 m). Kotlina je jadrom historickej oblasti [[Spiš|Spiša]], pričom starými historickými mestami sú [[Spišská Nová Ves]], [[Levoča]], [[Spišské Podhradie]] a [[Spišské Vlachy]]. |
'''Hornádska kotlina''' je geomorfologický celok [[Fatransko-tatranská oblasť|Fatransko-tatranskej oblasti]] v centrálnej časti východného Slovenska. Z juhu ju obklopujú [[Volovské vrchy]], [[Spišsko-gemerský kras]], zo západu [[Nízke Tatry]] a [[Kozie chrbty]], zo severozápadu [[Podtatranská kotlina]], zo severu [[Levočské vrchy]] a napokon z východu [[Branisko]] a [[Čierna hora]]. Hornádska kotlina sa ďalej delí na štyri podcelky: Vikartovská priekopa, [[Hornádske podolie]], Medvedie chrbty a [[Podhradská kotlina]]. Západnou a južnou časťou kotliny preteká [[Hornád]], ktorý tu priberá ľavostranné prítoky [[Levočský potok]] a [[Margecianka|Margecianku]]. Na tektonické zlomy sa viažu vývery minerálnych vôd, najmä v lokalitách [[Baldovce]], [[Dobrá Voľa]], [[Sivá brada]], [[Dúbrava (okres Levoča)|Dúbrava]] a [[Slatvina]]. Kotlina je významná najväčším výskytom [[travertín|travertínu]] na Slovensku. V okolí mesta [[Spišské Podhradie]] sa postupne utvorilo sedem travertínových kôp: [[Dreveník]], [[Sivá brada]], Sobotisko, Pažica, Spišský hrad, Ostrá hora a Kamenec. Najvyšším bodom územia je vrch Kačelák (677, 3 m). Kotlina je jadrom historickej oblasti [[Spiš (región)|Spiša]], pričom starými historickými mestami sú [[Spišská Nová Ves]], [[Levoča]], [[Spišské Podhradie]] a [[Spišské Vlachy]]. |
||
[[Kategória:Kotliny na Slovensku]] |
[[Kategória:Kotliny na Slovensku]] |
Verzia z 20:16, 18. február 2007
Hornádska kotlina je geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti v centrálnej časti východného Slovenska. Z juhu ju obklopujú Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras, zo západu Nízke Tatry a Kozie chrbty, zo severozápadu Podtatranská kotlina, zo severu Levočské vrchy a napokon z východu Branisko a Čierna hora. Hornádska kotlina sa ďalej delí na štyri podcelky: Vikartovská priekopa, Hornádske podolie, Medvedie chrbty a Podhradská kotlina. Západnou a južnou časťou kotliny preteká Hornád, ktorý tu priberá ľavostranné prítoky Levočský potok a Margecianku. Na tektonické zlomy sa viažu vývery minerálnych vôd, najmä v lokalitách Baldovce, Dobrá Voľa, Sivá brada, Dúbrava a Slatvina. Kotlina je významná najväčším výskytom travertínu na Slovensku. V okolí mesta Spišské Podhradie sa postupne utvorilo sedem travertínových kôp: Dreveník, Sivá brada, Sobotisko, Pažica, Spišský hrad, Ostrá hora a Kamenec. Najvyšším bodom územia je vrch Kačelák (677, 3 m). Kotlina je jadrom historickej oblasti Spiša, pričom starými historickými mestami sú Spišská Nová Ves, Levoča, Spišské Podhradie a Spišské Vlachy.