Peter Uher: Rozdiel medzi revíziami
d →Po prevrate 1989: link |
Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 Značka: vrátené |
||
Riadok 20: | Riadok 20: | ||
}} |
}} |
||
'''Peter Uher''' (* [[4. február]] [[1968]], [[Bojnice]], [[ČSSR]] – [[15. október]] [[2009]], [[Papeete]], [[Francúzska Polynézia]]) bol signatár [[Charta 77|Charty 77]] z roku [[1987]], robotník, podnikateľ a majiteľ viacerých patentov registrovaných vo [[Francúzska republika|Francúzskej republike]].<ref> |
'''Peter Uher''' (* [[4. február]] [[1968]], [[Bojnice]], [[ČSSR]] – [[15. október]] [[2009]], [[Papeete]], [[Francúzska Polynézia]]) bol signatár [[Charta 77|Charty 77]] z roku [[1987]], robotník, podnikateľ a majiteľ viacerých patentov registrovaných vo [[Francúzska republika|Francúzskej republike]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vlastné životopisné údaje poskytnuté matkou P. Uhra |url=http://blog.sme.sk/blog/4845/227209/175.pdf |dátum prístupu=2012-05-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131203011320/http://blog.sme.sk/blog/4845/227209/175.pdf |dátum archivácie=2013-12-03 }}</ref> V roku [[2009]] prišiel náhle o život, pravdepodobne vlastnou rukou. |
||
==Mladosť== |
==Mladosť== |
||
Riadok 29: | Riadok 29: | ||
==Po prevrate 1989== |
==Po prevrate 1989== |
||
V [[Rakúsko|Rakúsku]] prešiel táborom pre emigrantov v [[Traiskirchen]]e, kde sa ocitol v septembri [[1989]]. Jeho emigrácia trvala do konca roku [[1989]]. V decembri [[1989]] sa vrátil domov a v januári 1990 sa zamestnal v „BEZ KYBEREX“. <ref name="tahiti"></ref> V tom istom roku si založil firmu „Mandat s r.o.“ na montáž výpočtovej techniky, v ktorej figuroval ako spoluvlastník aj zamestnanec.<ref> |
V [[Rakúsko|Rakúsku]] prešiel táborom pre emigrantov v [[Traiskirchen]]e, kde sa ocitol v septembri [[1989]]. Jeho emigrácia trvala do konca roku [[1989]]. V decembri [[1989]] sa vrátil domov a v januári 1990 sa zamestnal v „BEZ KYBEREX“. <ref name="tahiti"></ref> V tom istom roku si založil firmu „Mandat s r.o.“ na montáž výpočtovej techniky, v ktorej figuroval ako spoluvlastník aj zamestnanec.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Firma P- Uhra Mandat s r.o. |url=http://vorsr.sk/10889167-peter-uher-mandat-samostatne-podnikajuca-fyzicka-osoba/ |dátum prístupu=2012-05-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131203013451/http://vorsr.sk/10889167-peter-uher-mandat-samostatne-podnikajuca-fyzicka-osoba/ |dátum archivácie=2013-12-03 }}</ref><ref>[http://www.orsr.sk/hladaj_osoba.asp?PR=Uher&MENO=Peter&SID=0&T=f0&R=1Obchodný register s názvom firmy Mandat]</ref> |
||
V roku [[1992]] odcestoval z územia [[Slovensko|Slovenska]]. |
V roku [[1992]] odcestoval z územia [[Slovensko|Slovenska]]. |
||
V roku [[1996]] sa náhle objavil na ostrove [[Tahiti]]. V zložitých klimatických podmienkach hôr Tahiti pracoval na vývoji chladuvzdorných izolačných materiálov.<ref name="tahiti"></ref> Jeho meno je registrované na francúzskom patentovom úrade pod viacerými patentami.<ref>[http://worldwide.espacenet.com/publicationDetails/biblio?DB=EPODOC&adjacent=true&locale=en_EP&FT=D&date=19981231&CC=FR&NR=2765305A1&KC=A1 Držiteľ hlavného patentu a vedľajších patentov]</ref> |
V roku [[1996]] sa náhle objavil na ostrove [[Tahiti]]. V zložitých klimatických podmienkach hôr Tahiti pracoval na vývoji chladuvzdorných izolačných materiálov.<ref name="tahiti"></ref> Jeho meno je registrované na francúzskom patentovom úrade pod viacerými patentami.<ref>[http://worldwide.espacenet.com/publicationDetails/biblio?DB=EPODOC&adjacent=true&locale=en_EP&FT=D&date=19981231&CC=FR&NR=2765305A1&KC=A1 Držiteľ hlavného patentu a vedľajších patentov]</ref> |
||
V roku [[2009]] bolo jeho telo objavené v [[Lagúna|lagúne]] „Taunoa“.<ref>[http://www.ladepeche.pf/article/faits-divers-justice/vers-l%E2%80%99hypothese-du-suicide Noviny „La Dépèche de Tahiti“, článok „K hypotéze samovraždy“]</ref><ref> |
V roku [[2009]] bolo jeho telo objavené v [[Lagúna|lagúne]] „Taunoa“.<ref>[http://www.ladepeche.pf/article/faits-divers-justice/vers-l%E2%80%99hypothese-du-suicide Noviny „La Dépèche de Tahiti“, článok „K hypotéze samovraždy“]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Noviny La Dépèche de Tahiti v [[Papeete]], článok „V lagúne Taunoa sa našiel mŕtvy človek“ |url=http://www.ladepeche.pf/article/faits-divers-justice/un-mort-retrouve-dans-le-lagon-de-taunoa |dátum prístupu=2012-05-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131203005447/http://www.ladepeche.pf/article/faits-divers-justice/un-mort-retrouve-dans-le-lagon-de-taunoa |dátum archivácie=2013-12-03 }}</ref> Úrady v [[Papeete]] konštatovali smrť bez cudzieho zavinenia. Po obdržaní oficiálneho úmrtného listu od francúzskych úradov cestoval Petrov brat Ivan Uher po Tahiti, kde vyhľadal v horách jeho improvizované sídlo a vyzdvihol odtiaľ časť zachovalých dokladov. Tiež zistil miesto posledného odpočinku a renovoval jeho pamätník na cintoríne v [[Papeete]].<ref name="tahiti"></ref> |
||
==Referencie== |
==Referencie== |
Verzia z 09:39, 9. október 2023
Peter Uher | |
Peter Uher v horách ostrova Tahiti. Foto je z jeho pozostalosti, aktuálne z archívu jeho matky pani Márie Uhrovej. | |
Narodenie | 4. február 1968 Bojnice |
---|---|
Úmrtie | 15. október 2009 (41 rokov) Papeete Francúzska Polynézia |
Známy vďaka | člen Charty 77 |
Profesia | programátor, autor patentov |
Odkazy | |
Commons | ![]() |
Peter Uher (* 4. február 1968, Bojnice, ČSSR – 15. október 2009, Papeete, Francúzska Polynézia) bol signatár Charty 77 z roku 1987, robotník, podnikateľ a majiteľ viacerých patentov registrovaných vo Francúzskej republike.[1] V roku 2009 prišiel náhle o život, pravdepodobne vlastnou rukou.
Mladosť
Narodil sa v Bojniciach matke Márii Uhrovej a otcovi Ľudovítovi Uhrovi. Bol nadaný na matematiku. Po prihlásení na gymnázium začal mať čoskoro problém s politickými orgánmi. Podľa jeho písomného vyjadrenia preto, lebo žiadal nadriadené komunistické inštancie o vysvetlenie, prečo musí platiť predplatné za noviny “Nové slovo”. Jeho matka požiadala o synove psychologické vyšetrenie, keďže chcel odísť zo školy pol roka pred maturitou. Nasledoval dvojmesačný pobyt na psychiatrickom oddelení. Nakoniec dokázal zmaturovať a urobiť prijímaciu skúšku na matematicko-fyzikálnu fakultu na UK v Bratislave v roku 1986. Do školy však nenastúpil, pretože chcel participovať na disidentskom hnutí.[2]
Pred prevratom 1989
V auguste 1986 odišiel do Kladna, kde pracoval tri mesiace vo výpočtovom stredisku, neskôr do Prahy, kde sa zamestnal ako robotník a začal pracovať pre hnutie Charta 77. V tomto roku podpísal svoje členstvo v Charte 77.[3] Prišiel do kontaktu s účastníčkou charty a jej hovorkyňou PhDr. Libušou Šilhánovou, od ktorej preberal zakázanú politickú literatúru a šíril ju ďalej. Pani Libuše Šilhánová napísala neskôr jeho matke, že si naňho spomína, že boli v kontakte, tento e-mail bol uverejnený v knihe „Matkin hrob na Tahiti“ [2]. Zúčastňoval sa tiež demonštrácií do konca roku 1988. V roku 1989 sa zamestnal v BEZ ako programátor. V septembri 1989 mu prišlo od pražskej polície obvinenie z marenia výkonu verejného činiteľa na demonštráciách v predošlom roku. Toto obvinenie bolo vznesené na základe zistení policajnej prehliadky jeho izby v ubytovni v Bratislave, kde mu našli materiály Charty 77. Preto sa rozhodol radšej emigrovať do Rakúska.[2]
Po prevrate 1989
V Rakúsku prešiel táborom pre emigrantov v Traiskirchene, kde sa ocitol v septembri 1989. Jeho emigrácia trvala do konca roku 1989. V decembri 1989 sa vrátil domov a v januári 1990 sa zamestnal v „BEZ KYBEREX“. [2] V tom istom roku si založil firmu „Mandat s r.o.“ na montáž výpočtovej techniky, v ktorej figuroval ako spoluvlastník aj zamestnanec.[4][5]
V roku 1992 odcestoval z územia Slovenska.
V roku 1996 sa náhle objavil na ostrove Tahiti. V zložitých klimatických podmienkach hôr Tahiti pracoval na vývoji chladuvzdorných izolačných materiálov.[2] Jeho meno je registrované na francúzskom patentovom úrade pod viacerými patentami.[6] V roku 2009 bolo jeho telo objavené v lagúne „Taunoa“.[7][8] Úrady v Papeete konštatovali smrť bez cudzieho zavinenia. Po obdržaní oficiálneho úmrtného listu od francúzskych úradov cestoval Petrov brat Ivan Uher po Tahiti, kde vyhľadal v horách jeho improvizované sídlo a vyzdvihol odtiaľ časť zachovalých dokladov. Tiež zistil miesto posledného odpočinku a renovoval jeho pamätník na cintoríne v Papeete.[2]
Referencie
- ↑ Vlastné životopisné údaje poskytnuté matkou P. Uhra [online]. [Cit. 2012-05-21]. Dostupné online. Archivované 2013-12-03 z originálu.
- ↑ a b c d e f Matkin hrob na Tahiti, Marián Krčík, nakladateľstvo Ofsetka, 2014, strán 224, ISBN 978-80-969740-7-8
- ↑ Úplný zoznam chartistov
- ↑ Firma P- Uhra Mandat s r.o. [online]. [Cit. 2012-05-21]. Dostupné online. Archivované 2013-12-03 z originálu.
- ↑ register s názvom firmy Mandat
- ↑ Držiteľ hlavného patentu a vedľajších patentov
- ↑ Noviny „La Dépèche de Tahiti“, článok „K hypotéze samovraždy“
- ↑ Noviny La Dépèche de Tahiti v [[Papeete]], článok „V lagúne Taunoa sa našiel mŕtvy človek“ [online]. [Cit. 2012-05-21]. Dostupné online. Archivované 2013-12-03 z originálu.
Bibliografia
- Matkin hrob na Tahiti, Marián Krčík, nakladateľstvo a tlačiareň Ofsetka, Prievidza, rok 2014, 224 strán, ISBN 978-80-969740-7-8