Emil Szmutkó: Rozdiel medzi revíziami
d Teslaton premiestnil stránku Emil szmutko na Emil Szmutkó, ale neponechal presmerovanie: meno aj priezvisko sa píše s veľkým prvým písmenom; presný tvar by bolo potrebné tiež upresniť (Szmutkó/Szmutko/Smutko) |
Urgentne upraviť, copyvio: text doslovne prevzatý z FB postu (alebo zo zdroja, z ktorého autor postu čerpal) |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{urgentne upraviť|2024-03-17}} |
|||
{{Infobox Duchovný |
{{Infobox Duchovný |
||
| typ = kňaz |
| typ = kňaz |
||
Riadok 15: | Riadok 16: | ||
| inkardinácia = Užhorodský vikariát Satmárskej diecézy |
| inkardinácia = Užhorodský vikariát Satmárskej diecézy |
||
}} |
}} |
||
''' Emil Szmutkó''' (*[[12. máj]] [[1905]], [[Veľké Berezné]], [[Rakúsko-Uhorsko]], – † [[23. november]] [[1944]], [[Čičarovce]], [[Česko-Slovensko|ČSR]]) bol katolíckym kňazom a vojnovou obeťou. Zomrel na následky bombardovania obce počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref>Szarmári Püspöki és Káptalani Levéltár, Matrika farnosti Veľké Berezné, Krstení v roku 1905, záznam č. 18. </ref> <ref>Rímskokatolícky farský úrad v Čičarovciach, Matrika zosnulých, 1944, záznam č. 10, strana 40.</ref>[[Súbor:Matrika krstených Veľké Berezné 1905, vyznačený záznam Emila Szmutka.jpg|náhľad |Cirkevná matrika farnosti Veľké Berezné, matrika krstených v roku 1905, vyznačený zápis Emila Szmutka]] |
''' Emil Szmutkó''' (*[[12. máj]] [[1905]], [[Veľké Berezné]], [[Rakúsko-Uhorsko]], – † [[23. november]] [[1944]], [[Čičarovce]], [[Česko-Slovensko|ČSR]]) bol katolíckym kňazom a vojnovou obeťou. Zomrel na následky bombardovania obce počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref>Szarmári Püspöki és Káptalani Levéltár, Matrika farnosti Veľké Berezné, Krstení v roku 1905, záznam č. 18. </ref> <ref>Rímskokatolícky farský úrad v Čičarovciach, Matrika zosnulých, 1944, záznam č. 10, strana 40.</ref>[[Súbor:Matrika krstených Veľké Berezné 1905, vyznačený záznam Emila Szmutka.jpg|náhľad |Cirkevná matrika farnosti Veľké Berezné, matrika krstených v roku 1905, vyznačený zápis Emila Szmutka]] |
||
Riadok 22: | Riadok 22: | ||
Jeho rodičia boli Alexander Szmutko a Mária Papatyi. Detstvo strávil vo Veľkom Bereznom, neskôr sa po pár rokoch presťahoval s rodinou do dnešného [[Berehovo|Berehova]], kde v rokoch [[1916]] až [[1924]] vyštudoval gymnázium. V roku [[1924]] až [[1929]] študoval teológiu v [[Košice|Košiciach]]. Bol šikovným študentom, ktorý sa rýchlo učil, pre svoje študijné výsledky bol už [[27. január| 27. januára]] vysvätený košickým biskupom [[Jozef Čársky| Jozefom Čárskym]] na diakona a neskôr na kňaza [[10. február|10. februára]] [[1929]] v [[Košice|Košiciach]]. V Berehove slúžil svoju primičnú omšu 15. februára 1929. Následne bol daný za kaplána do [[Pavlovce nad Uhom|Pavloviec nad Uhom]] (1930), ďalej krátko pôsobil ako kaplán v [[Ruská|Ruskej]] (1930 - 1931) a [[Tibava (obec)|Tibave]] (1931 – 1933). Pre znalosť maďarského jazyka bol preložený od roku 1933 do [[Čičarovce|Čičaroviec]].<ref>Szarmári Püspöki és Káptalani Levéltár, Fond Užhorodský vikariát</ref> <ref>Szarmári Püspöki és Káptalani Levéltár, Matrika kňazov</ref> |
Jeho rodičia boli Alexander Szmutko a Mária Papatyi. Detstvo strávil vo Veľkom Bereznom, neskôr sa po pár rokoch presťahoval s rodinou do dnešného [[Berehovo|Berehova]], kde v rokoch [[1916]] až [[1924]] vyštudoval gymnázium. V roku [[1924]] až [[1929]] študoval teológiu v [[Košice|Košiciach]]. Bol šikovným študentom, ktorý sa rýchlo učil, pre svoje študijné výsledky bol už [[27. január| 27. januára]] vysvätený košickým biskupom [[Jozef Čársky| Jozefom Čárskym]] na diakona a neskôr na kňaza [[10. február|10. februára]] [[1929]] v [[Košice|Košiciach]]. V Berehove slúžil svoju primičnú omšu 15. februára 1929. Následne bol daný za kaplána do [[Pavlovce nad Uhom|Pavloviec nad Uhom]] (1930), ďalej krátko pôsobil ako kaplán v [[Ruská|Ruskej]] (1930 - 1931) a [[Tibava (obec)|Tibave]] (1931 – 1933). Pre znalosť maďarského jazyka bol preložený od roku 1933 do [[Čičarovce|Čičaroviec]].<ref>Szarmári Püspöki és Káptalani Levéltár, Fond Užhorodský vikariát</ref> <ref>Szarmári Püspöki és Káptalani Levéltár, Matrika kňazov</ref> |
||
{{copyvio|zdroj=https://www.facebook.com/SOdejiny/posts/pfbid02LHrR9N43tj9VMoEqsDoKKmr1Emaow8FzzwCQbpcFNgTVuSeS2rUyeHh7pZZBYud9l}} |
|||
Počas svojho pôsobenia vykonal viaceré pastoračné úkony (reformy spolkov, kazateľská činnosť). Z posudkov, ktoré sú dostupné na jeho osobu, je vždy známa len pozitívna odozva na jeho činnosť. V Čičarovciach prežil aj obdobie po [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] či vojnové udalosti. Počas kanonickej vizitácie dnes už blahoslaveného biskupa Jána Schefflera bola farnosť Čičarovce navštívená [[2. jún|2. júna]] [[1944]]. Emil Szmutko bol pochválený nie len dekanom ale aj veriacimi.[[Súbor:Smutko a farníci.jpg|náhľad| Ochotnícke divadlo v Čičarovciach - kňaz uprostred Emil Szmutko]] |
|||
[[Súbor:Pečiatka farského úradu Čičarovce a podpis Emila Szmutka.jpg|náhľad|Pečiatka farského úradu Čičarovce a podpis Emila Szmutka]] |
|||
== Okolnosti smrti == |
|||
Už od [[september|septembra]] [[1944]] bol región zasiahnutý bombardovaním a front sa približoval. Počas [[21. november|21. novembra]] [[1944]] sa utvorila línia medzi nemeckými ustupujúcimi vojakmi a červenou armádou. Línia sa tiahla medzi obcami [[Bajany]] – [[Veľké Kapušany|Veškovce]] – [[Kapušianske Kľačany|Ňarád]] – [[Veľké Slemence]]. Následne sa [[22. november|22. novembra]] bojovalo o mesto [[Veľké Kapušany]]. Už [[23. november|23. novembra]] sa priblížil 17. gvardierský strelecký pluk ku obci [[Čičarovce]]. Konkrétne prápory 768 a 310. Počas bojových operácii sa obyvatelia schovávali v pivniciach. Spoločne sa zišla veľká časť dediny v pivnici, ktorá patrila pánovi Kocsisovi. Do tejto pivnice sa presunul kňaz Emil Szmutko spolu so svojou sestrou Etelkou a otcom Alexandrom. Podľa svedectiev sa modlil breviár. Boje o dedinu sa vyostrovali o 20:00.<ref> Центральный архив Министерства обороны Российской Федерации, Фонд: 371, Опись: 6367, Дело: 429, strana 58-59.</ref> <ref>Szarmári Püspöki és Káptalani Levéltár, Agenda biskupa, Obežník 1945/3</ref> |
|||
[[Súbor:Presun vojska v okolí Čičaroviec.png|náhľad| Línia medzi ustupujúcimi nemeckými a maďarskými vojakmi a červenou armádou stav z 22. novembra 1944]] |
|||
Počas toho bola lokalita bombardovaná, preto Szmutko predniesol prosbu Bohu, aby ak má postihnúť niekoho z dediny nešťastie, nech je to on. Po vyslovení modlitby dopadla na budovu delostrelecká mína, ktorá prerazila strechu a dopadla na kňaza. Napriek prerazeniu poschodí a iným početným nárazom nevybuchla. Zranenia kňaza boli fatálne, odtrhlo mu polovicu tela (obe nohy a jednu ruku). Po náraze žil v bolestiach ešte 5 hodín.<ref>Rímskokatolícky farský úrad v Čičarovciach, Historia Domus, strana 69.</ref> |
|||
Počas zomierania si vyžiadal od svojich príbuzných kríž, ktorý mal vo vrecku, aby mu bol položený na hruď a ruženec, ktorým sa modlieval za svojich veriacich. Po tomto úkone povedal svojmu otcovi : '''"Pre Najsvätejšie srdce Ježišovo, za mojich veriacich, za mojich drahých obetujem svoj život a svoje utrpenie! Dovidenia, stretneme sa tam hore."'''<ref>SZMUTKÓ, Etelka. A Leborulok oltárodnál, 2006, s. 74. </ref> |
|||
Prvotné pohrebné úkony vykonal [[27. november| 27. novembra]] [[1944]] kantor Ján Rajzák, neskôr potrebné modlitby uskutočnil Mons. Anton Lukáč kňaz z Pavloviec nad Uhom. Kňaz Emil Szmutko bol pochovaný hneď vedľa chrámu v Čičarovciach.<ref>Rímskokatolícky farský úrad v Čičarovciach, matrika zosnulých, 1944, záznam č. 10, strana 40.</ref> [[Súbor:Matrika zosnulých 1944, záznam E. Szmutka.jpg|náhľad| Matrika zosnulých Čičarovce 1944, Zápis o Emilovi Szmutkovi]] |
|||
[[Súbor:Hrob Emila Szmutka.jpg|náhľad|Kríž na mieste kde je pochovaný Emil Szmutko]] |
|||
== Kult a aktuálny stav == |
|||
Postupne sa v dedine začal budovať lokálny kult kňaza-svätca. Na jeho príhovor sa udiali aj vypočutia. Okolo jeho hrobu boli početné ďakovné stuhy a niekoľko ďakovných tabúľ. Aktuálne (2024) sú ďakovné tabule umiestené v miestnom chráme sv. Ladislava v Čičarovciach. O celom prípade sú spísané základné svedectvá pamätníkov. Košický arcibiskup [[Bernard Bober|Mons. Bernard Bober]] zostavil 27. februára 2024 komisiu, ktorá má skúmať život a dielo kňaza Emila Szmutka. Ak sa má celá situácia posunúť ďalej, tak je potrebná iniciatíva veriacich, taktiež oživenie a rozšírenie kultu.<ref>Košická arcidiecéza, Agenda, Prot. č. 179/24</ref> |
|||
[[Súbor:Ďakovné tabule v chráme.jpg|náhľad | Ďakovné tabule, ktoré sa v minulosti nachádzali pri kríži nad hrobom Emila Szmutka, aktuálne premiestnené do chrámu sv. Ladislava]] |
[[Súbor:Ďakovné tabule v chráme.jpg|náhľad | Ďakovné tabule, ktoré sa v minulosti nachádzali pri kríži nad hrobom Emila Szmutka, aktuálne premiestnené do chrámu sv. Ladislava]] |
Verzia z 02:03, 17. marec 2024
Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pomôž Wikipédii tým, že ho vhodne vylepšíš, alebo rozšíriš. Pozri si kritériá na minimálny článok, inšpiráciu môžeš nájsť aj v radách štylistickej príručky, prípadne v diskusii k článku. Neodstraňuj túto šablónu ak nedošlo k podstatnému vylepšeniu článku. Ak si článok založil, odstránenie šablóny prenechaj inému redaktorovi. Ak nebude tento článok do 14 dní prijateľne upravený, bude pravdepodobne zmazaný. Preto buďte pri úprave smelí! Dátum označenia je 17. 3. 2024, k zmazaniu dôjde 31. 3. 2024. Ak si umiestnil/a túto šablónu do článku, vyhľadaj autora v histórii článku a vlož na jeho diskusnú stránku oznam: {{Urgentne upraviť autor|Emil Szmutkó}} --~~~~ |
Emil Szmutko | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | 12. máj 1905 Veľké Berezné, Rakúsko-Uhorsko |
Úmrtie | 23. november 1944 Čičarovce ČSR |
Svätenia | |
Cirkev | katolícka |
Rítus | rímsky |
Kňaz | |
Kňazská vysviacka | 10. február 1929 Dóm sv. Alžbety v Košiciach Jozef Čársky |
Inkardinácia | Užhorodský vikariát Satmárskej diecézy |
Emil Szmutkó (*12. máj 1905, Veľké Berezné, Rakúsko-Uhorsko, – † 23. november 1944, Čičarovce, ČSR) bol katolíckym kňazom a vojnovou obeťou. Zomrel na následky bombardovania obce počas druhej svetovej vojny.[1] [2]
Život
Jeho rodičia boli Alexander Szmutko a Mária Papatyi. Detstvo strávil vo Veľkom Bereznom, neskôr sa po pár rokoch presťahoval s rodinou do dnešného Berehova, kde v rokoch 1916 až 1924 vyštudoval gymnázium. V roku 1924 až 1929 študoval teológiu v Košiciach. Bol šikovným študentom, ktorý sa rýchlo učil, pre svoje študijné výsledky bol už 27. januára vysvätený košickým biskupom Jozefom Čárskym na diakona a neskôr na kňaza 10. februára 1929 v Košiciach. V Berehove slúžil svoju primičnú omšu 15. februára 1929. Následne bol daný za kaplána do Pavloviec nad Uhom (1930), ďalej krátko pôsobil ako kaplán v Ruskej (1930 - 1931) a Tibave (1931 – 1933). Pre znalosť maďarského jazyka bol preložený od roku 1933 do Čičaroviec.[3] [4]
Zdá sa, že text, ktorý tu bol predtým umiestnený, porušuje autorské práva textu z nižšie uvedených zdrojov: |
Táto stránka bola zaradená do kategórie Články s možným porušením autorských práv.
|
Ak ste umiestnili túto šablónu do článku, vyhľadajte v histórii článku zodpovedného redaktora a na jeho diskusnú stránku vložte oznam:
|
Referencie
- ↑ Szarmári Püspöki és Káptalani Levéltár, Matrika farnosti Veľké Berezné, Krstení v roku 1905, záznam č. 18.
- ↑ Rímskokatolícky farský úrad v Čičarovciach, Matrika zosnulých, 1944, záznam č. 10, strana 40.
- ↑ Szarmári Püspöki és Káptalani Levéltár, Fond Užhorodský vikariát
- ↑ Szarmári Püspöki és Káptalani Levéltár, Matrika kňazov