Vnútrožiabrovce (trieda)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Žaluďovce)
Vnútrožiabrovce

Meioglossus psammophilus
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Enteropneusta
Synonymá
žaluďovce, Balanoglossa
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vnútrožiabrovce v užšom zmysle (iné názvy: žaluďovce, staršie žaluďovky[1]; lat. Enteropneusta v užšom zmysle, Balanoglossa) sú trieda polochordátov.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Vnútrožiabrovce sú morské solitérne červovité živočíchy, dlhé od 2 cm do 2,5 m. Telo je vždy bez ramien s terminálnym anusom. Epistóm má podobu žaluďa alebo krátkeho chobôtika, slúži na hrabanie v piesku. Dýchajú štrbinami hltanožiabrového vaku, ktorých počet sa pohybuje od 10 do 250 párov. Notochord je doplnený aj chrupavčitým ligamentom. Obehová sústava je uzavretá, krv je bezfarebná. Vylučovacím orgánom je veľmi primitívna oblička – je to vlastne niekoľko glomerulov, napojených na dutinu perikardu. Žaluďovce sú gonogonochoristy (čiže rôznopohlavné organizmy), vývin prebieha cez larvu tornáriu, ktorá prehýbaným obrveným pruhom okolo úst veľmi pripomína dipleurulu. Larválne štádium u niektorých druhov trvá veľmi krátko (iba asi 24 hodín), takže vývin je v podstate priamy. Na pobreží európskych morí je hojný Balanoglossus clavigerus, dlhý asi 20 cm. Pri brehoch Stredozemného mora žije pomerne veľký Glandiceps talaboti, dlhý asi 1 m.[2]

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

vnútrožiabrovce v užšom zmysle/zaluďovce (Enteropneusta v užšom zmysle/Balanoglossa):

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie. 1953. č. 1. S. 13
  2. PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.