Železničná trať Liberec – Česká Lípa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Liberec – Česká Lípa hl. st.
Krystovofo udoli 4800.jpg
Základné informácie
Číslo trate086
Dĺžka59
Parametre trate
Rozchod1435
Napájacia sústavaneelektrizovaná trať
Max. rýchlosť100 km/h
Priebeh trate
Straight track
od Žitavy a od Frýdlantu
Station on track
145.107 Liberec
Unknown route-map component "STR+l" Unknown route-map component "ABZgr"
One way leftward Unknown route-map component "KRZu"
do Pardubic, a do Harrachova
Unknown route-map component "ABZg+l"
vlečka Color-beton
Station on track
141.024 Liberec-Horní Růžodol
Unknown route-map component "ABZg+r"
vlečka slév., Kovošrot
Stop on track
139.023 Ostašov
Station on track
136.516 Karlov pod Ještědem
Enter and exit tunnel
135,371 Karlovský II ( 51.1 m)
Enter and exit tunnel
134,632 Karlovský I ( 317.7 m)
Stop on track
132.002 Kryštofovo Údolí
Enter and exit tunnel
132,701 Kryštofský ( 48 m)
Unknown route-map component "hSTRae"
Enter and exit tunnel
131,698 U Myslivny ( 40.55 m)
Stop on track
131.45 Novina
Unknown route-map component "hSTRae"
Enter and exit tunnel
129,656 Ještědský ( 815.44 m)
Station on track
129.174 Křižany
Stop on track
125.238 Zdislava
Station on track
120.588 Rynoltice
Stop on track
117.175 Lvová
Station on track
114.557 Jablonné v Podještědí
Unknown route-map component "eABZgr"
do Svoru
Level crossing
Stop on track
110.932 Velký Valtinov
Level crossing
Station on track
107.594 Brniště
Unknown route-map component "ABZgl"
vlečka DIAMO Stráž pod Ralskem
Stop on track
105.449 Velký Grunov
Level crossing
Stop on track
102.939 Pertoltice pod Ralskem
Level crossing
Straight track Non-passenger station/depot on track
101.5 Mimoň staré nádraží
Straight track Unknown route-map component "ABZg+l"
vlečka voj.letiště Hradčany
Station on track Straight track
100.536 Mimoň
Unknown route-map component "ABZg+l" One way rightward
99.994 Mimoň St.1
Stop on track
94.571 Božíkov
Unknown route-map component "eABZg+r"
vlečka statek Nové Zákupy
Station on track
93.345 Zákupy
Unknown route-map component "exSTR+l" Unknown route-map component "ABZlxr" Unknown route-map component "STR+r"
Dobranov - cyklotrasa
Unknown route-map component "exHST" Straight track
Vlčí Důl
Unknown route-map component "exSTR" Stop on track
91 Vlčí Důl-Dobranov
Unknown route-map component "exHST" Straight track
Dobranov
Unknown route-map component "exSTR" Track change
89.45
4.99
výhybňa Žizníkov
Unknown route-map component "exSTR" Junction both to and from left
od Bakova n. J.
Unknown route-map component "exSTR" Unknown route-map component "STR+l" Unknown route-map component "KRZu"
od Litoměříc
Unknown route-map component "exBHF" One way leftward Unknown route-map component "ABZg+r"
Česká Lípa město
Unknown route-map component "exSTR" Station on track
0 Česká Lípa hl. st.
Unknown route-map component "exSTRl" Unknown route-map component "exSTRq" Unknown route-map component "eABZgr"
Straight track
do Jedlovej a do Děčína

Železničná trať Liberec - Česká Lípa hl. st. (v cestovnom poriadku pre cestujúcich označená číslom 086) vedie z Liberca cez Jablonné v Podještědí, Mimoň a Zákupy do Českej Lípy. Ide o jednokoľajovú celoštátnu železnicu, v okolí Kryštofovho Údolia prechádza piatimi tunelmi a cez dva viadukty. Prevádzka na trati z Českej Lípy do Mimone sa začala v roku 1883, z Mimone do Liberca v roku 1900. Trať sa nachádza v Libereckom kraji.

História trate[upraviť | upraviť kód]

Spoločnosť Ústecko-teplická dráha (A.T.E.) potrebovala zvýšiť odbyt uhlia zo severočeskej uhoľnej panvy spotrebiteľom na severe Čiech a preto sa rozhodla postaviť železničnú trať z Řeteníc pri Tepliciach na Lovosice, Českú Lipu až do Liberca. Celý zámer sa podarilo naplniť až v roku 1900, kedy bol ale Liberec zásobovaný uhlím inými cestami. Navyše, ani parametre trate so stúpaním a oblúkmi v horských úsekoch neumožňovali prepravovať ťažké súpravy.

V roku 1883 bol dostavaný a uvedený do prevádzky úsek z Českej Lípy do Mimone vrátane napojenej vlečky zo Zákup do cukrovaru v Nových Zákupoch. Táto 16,4 km dlhá lokálna trať patrila od roku 1883 Rakúskej spoločnosti miestnych dráh. Od nej ju roku 1894 prevzal štát a ten ju za 2 600 000 korún predal už uvedenej Ústecko-teplickej dráhe. Tá využila len teleso trate, koncové stanice postavila svoje.[1]

Úsek z Českej Lípy do Lovosíc (dnes Trať 087) bol uvedený do prevádzky v roku 1898[2] V roku 1900 bola dokončená zostávajúca časť trasy z Mimone do Liberca. V Mimoni bola vedená trať inakade, pre liberecké pokračovanie nebola využitá stará Mimoňská stanica, ale vybudovaná nová, dodnes slúžiaca svojmu účelu. Roku 1923 bola celá trať zoštátnená. V roku 1932 bola zastavená doprava na odbočke do Mimone starej stanice. Dňa 28. mája 1989 bola dokončená preložka trate od Českej Lípy k Vlčiemu Dolu dlhá 6 km, pôvodná trasa bola z časti využitá ako cyklotrasa Vlčí Důl.

Mimoriadne udalosti[upraviť | upraviť kód]

Pri povodniach v júni 2013 sa zosunula trať v dĺžke 70 metrov v blízkosti stanice Křižany. Výluka trate trvala po celý rok.[3] Opravy začali až v novembri 2013 a skončili v máji 2014.[4]

Hlavná časť opráv bola hotová v máji a od 1. júna 2014 začali po trati jazdiť rýchliky a expresné vlaky.[5]

Nadväzujúce trate[upraviť | upraviť kód]

Liberec[upraviť | upraviť kód]

  • Trať 030 Jaroměř - Stará Paka - Železný Brod - Turnov - Liberec
  • Trať 036 Liberec - Smržovka - Tanvald - Harrachov
  • Trať 037 Liberec - Raspenava - Frýdlant v Čechách - Černousy st. hr. (Zawidów PKP)
  • Trať 089 Liberec - Hrádek nad Nisou st. hr. (Zittau DB) - Varnsdorf st. hr. - Rybniště

V Liberci na stanici je možné použiť aj električkovú linku č. 11 do Jablonca nad Nisou

Jablonné v Podještědí[upraviť | upraviť kód]

  • Trať Z06 Svor - Jablonné v Podještědí (už zrušená)

Česká Lípa hlavná stanica[upraviť | upraviť kód]

  • Trať 080 Bakov nad Jizerou - Srní u Českej Lipy - Česká Lípa hl. n. - Jedlová
  • Trať 081 Děčín hl. n. - Benešov nad Ploučnicí - Česká Lípa hl. n. / Česká Kamenice - Jedlová - Rybniště - Krásná Lípa - Rumburk
  • Trať 087 Lovosice - Žalhostice - Česká Lípa hl. n.

Vlaky[upraviť | upraviť kód]

Po tejto trati v súčasnosti jazdia osobné vlaky Liberec - Česká Lípa hlavná stanica - Děčín hlavná stanica a rýchliky linky D22 Liberec - Česká Lípa hlavná stanica - Ústí nad Labem hlavná stanica, prevádzkované v pravidelných dvojhodinových intervaloch.

Medzi najčastejšie vozidlá jazdiace po tejto trati patria motorové jednotky radu 843 (rožok, kvatro, rakva či apollo) a 844 (RegioShark) ako osobné vlaky alebo súpravy ťahané motorovými vozidlami 854 alebo 843 (rýchliky).[6]V pravidelnej prevádzke tu až do roku 2011 niektoré rýchliky ťahali aj motorové lokomotívy 750 (okuliarnik).[7]

V letnom období je po trati vedený i nostalgický spoj "Lužický motoráček", jazdiaci v trase Liberec - Česká Kamenice (dopravcu KŽC Doprava). Ten je prevádzkovaný motorovým vozidlom M 262.0.[8]

Do najbližších rokov bol Českými dráhami plánovaný nákup nových moderných motorových jednotiek pre prevádzku osobných vlakov z Liberca do Českej Lípy[9], svoj zámer však v lete 2012 prehodnotili .[10] Dvakrát bol ohlásený zámer Ministerstva dopravy vypísať výberové konanie na prevádzkovateľa rýchlikov na trase Liberec - Česká Lípa - Ústí nad Labem[11] [12], ale v GVD 2014 - 2015 ich stále prevádzkujú České dráhy.

Stanice a zastávky na trati[upraviť | upraviť kód]

  • Liberec - železničná stanica bola postavená v roku 1859 ako súčasť Pardubicko-libereckej železnice, prvou rekonštrukciou prešla pred otvorením železnice do Českej Lípy v roku 1900 a druhou za 48 mil. Kč v rokoch 2009-2011. Prístup na jednotlivé nástupištia umožňujú podchody a výťahy. Stanica je vybavená audiovizuálnym informačným systémom. V jej blízkosti je hlavná autobusová stanica a zastávka autobusov aj električiek MHD. Stanica je prejazdná, kríži sa tu päť železničných tratí.
  • Liberec-Horní Růžodol - stanica leží v libereckej štvrti VII - Horní Růžodol Neďaleko sa nachádza dolná stanica kabínovej lanovky na Ještěd v prevádzke Českých dráh. Zastavujú tu len osobné a expresné vlaky.
  • Ostašov - zastávka leží v libereckej štvrti XX - Ostašov. Zastavujú tu len osobné a expresné vlaky. Zastávka je vybavená krytou čakárňou a je na znamenie.
  • Karlov pod Ještědom - stanica leží v libereckej štvrti XXXV - Karlov pod Ještědem. Zastavujú tu len osobné vlaky. V súčasnej dobe tu prebieha križovanie osobných vlakov.
  • Kryštofovo Údolí - zastávka leží v obci Kryštofovo Údolí. Zastavujú tu len osobné vlaky. Zastávka je vybavená krytou čakárňou a je na znamenie.
  • Novina - zastávka leží v Novine, časti obce Kryštofovo Údolí. Zastavujú tu len osobné a expresné vlaky. Zastávka je vybavená krytou čakárňou a je na znamenie. V blízkosti zastávky sa nachádza unikátny tridsať metrov vysoký železničný viadukt z roku 1900, dlhý 202 metrov.
  • Křižany - stanica leží nad dedinou Křižany. Zastavujú tu len osobné a expresné vlaky. V súčasnej dobe tu prebieha križovanie osobných vlakov s rýchlikmi.
  • Zdislava - zastávka leží v obci Zdislava. Zastavujú tu len osobné a expresné vlaky. Zastávka je vybavená dnes už nevyužívanou staničnou budovou a je na znamenie.
  • Rynoltice - stanica leží v obci Rynoltice. Zastavujú tu len osobné a expresné vlaky. V súčasnej dobe tu prebieha križovanie niektorých vlakov.
  • Lvová - zastávka leží v časti Lvová mesta Jablonné v Podještědí. Zastavujú tu len osobné vlaky. Zastávka je vybavená krytou čakárňou a je na znamenie. V blízkosti zastávky sa nachádza známy zámok Lemberk.
  • Jablonné v Podještědí - stanica sa nachádza v meste Jablonné v Podještědí. Zastavujú tu všetky vlaky. V súčasnej dobe tu prebieha križovanie rýchlikov. V staničnej budove sa nachádza muzeálna expozícia týkajúca sa histórie tejto trate
  • Velký Valtinov - zastávka leží v obci Velký Valtinov. Zastavujú tu len osobné a expresné vlaky. Zastávka je vybavená krytou čakárňou a je na znamenie.
  • Brniště - stanica je vzdialená zhruba tri kilometre od dediny Brniště. V 70. rokoch 20. storočia tu bola postavená nová stanica (nachádza sa priamo vedľa starej) a odbočka trate k Stráži pod Ralskem (dodnes zachovaná) a to kvôli ťažbe uránu. Kvôli ťažbe je tu tiež pomerne rozľahlé koľajisko, ku ktorému je napojený susedný areál uzavretého lomu kameňa kopca Tlustec. Interiér budovy novej stanice je pre cestujúcich uzamknutý, vedľajšia stará stanica slúži ako bytový priestor. Zvonka je na nej inštalovaná veľká zbierka železničných i iných tabuľ. Zastavujú tu len osobné a expresné vlaky.
  • Velký Grunov - zastávka leží neďaleko od obce Velký Grunov. Zastavujú tu len osobné vlaky. Zastávka je vybavená krytou čakárňou a je na znamenie.
  • Pertoltice pod Ralskem - zastávka leží v obci Pertoltice pod Ralskem. Zastavujú tu len osobné a expresné vlaky. Zastávka je vybavená krytou čakárňou a je na znamenie.
  • Mimoň - nová stanica leží v západnej časti mesta Mimoň a bola postavená spoločnosťou Ústecko-teplické dráhy (UTD) a spolu s traťou do Liberca verejnosti sprístupnená dňa 16. septembra 1900. V Mimoni bolo vybudovaných niekoľko vlečiek k miestnym závodom. Zastavujú tu všetky osobné vlaky a prebieha tu križovanie osobných vlakov.
  • Mimoň stará stanica - leží vo východnej časti mesta Mimoň a trať z Českej Lípy v ňom bola zakončená v roku 1883. Na odbočke k starej stanici bola osobná doprava zastavená 29. apríla 1899 a pre verejnú nákladnú dopravu trať slúžila do roku 1932, potom bola zmenená na vlečku, ktorá funguje doteraz[13]. Z trate k starej stanici, neskôr zmenenej na vlečku, odbočuje vlečka k bývalému vojenskému letisku Hradčany. Menšia časť tejto vojenskej trate doteraz existuje.
  • Božíkov - zastávka leží v časti Božíkov obce Zákupy[14] Pri tejto zastávke sa nachádza jediné železničné priecestie v obci, cez cestu zo Zákup do Jestřebí. Je ovládané automaticky zo stanice v Zákupoch. Budova zastávky je uzavretá, neobsluhovaná a prenajatá na podnikanie miestnej firme. Pri zastávke je aj zastávka autobusov a železničný most cez rieku Svitávku. Zastavujú tu len osobné a expresné vlaky. Zastávka je na znamenie.
  • Zákupy - Zákupská stanica bola vybudovaná v roku 1883 (vtedy s názvom Bahnhof Reichstadt). Jej prevádzku otvorila prvá jazda rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa I., ktorý v Zákupoch vlastnil zámok, kde niekedy prebýval cez leto. Zo stanice viedla vlečka k cukrovaru v Nových Zákupoch. Cukrovar bol zrušený už v roku 1889[15], odbočka neskôr. V roku 1923 bola stanica aj s traťou zoštátnené. Po roku 1968 tu boli nakladané tanky veľkej sovietskej posádky. V roku 2009 bola uzatvorená tunajšia pokladňa. Časť budovy je dlhodobo prenajatá predajni dlaždíc, na poschodí je byt, cez deň je sprístupnená čakáreň. Pri stanici je zastávka autobusov, cez ulicu je reštaurácia. Stanica je využívaná verejnosťou málo, od obytných zón s dopravou ČSAD je ďaleko. Od stanice vedie zelená Turistická značkovaná trasa č. 3953 cez Zákupské námestie do Svojkova. Zastavujú tu len osobné a expresné vlaky.
  • Vlčí Důl-Dobranov - zastávka leží v katastri Vítkova na území obce Česká Lípa a je pomenovaná podľa neďalekých dedín Vlčí Důl a Dobranov, častí mesta Česká Lípa. K zastávke jazdia autobusy českolipskej MHD, vedie sem takisto cyklotrasa Vlčí Důl. Cyklotrasa je vybudovaná na násype zrušenej trate, ktorá viedla z druhej strany stanice do Českej Lípy. Zastávka bola kedysi druhou od Českej Lípy, teraz je už prvou. Zastavujú tu len osobné vlaky. Zastávka je vybavená krytou čakárňou a je na znamenie.
  • Česká Lípa hlavná stanica - budova bola postavená v roku 1867, dnes sa v nej nachádzajú osobné pokladnice, úschovňa batožiny, dopravná kancelária aj zázemie pre vlakové čaty. Pri postupne rekonštruovanej budove sa nachádzajú dve nástupištia, tzv. hlavné (pred staničnou budovou), kde zastavuje väčšina vlakov od Děčína, Doksov, Nového Boru i Liberca a tzv. lovosické, kde zastavujú všetky vlaky od Lovosíc a osobné vlaky od Bakova nad Jizerou, ktoré v stanici končia. V blízkosti stanice je autobusová stanica ČSAD Česká Lípa, konečná veľkej časti autobusov MHD či stanovište taxíkov. Oproti stanici boli železničné opravovne ŽOS s 1200 zamestnancami. Zo stanice zmizli v roku 2013 všetky služby.[16]V zime 2015/2016 bola zahájená prestavba celého železničného areálu.

Z českolipskej hlavnej stanice bola predtým trať do Liberca vedená cez stanicu Česká Lípa mesto a zastávku Dobranov (budova dodnes existuje) do zastávky Vlčí Důl. Vlaky od Děčína na Liberec však museli byť cez Českú Lipu vedené úvraťou (tj. nie priamo) a preto bolo rozhodnuté o výstavbe novej preložky. Po jej sprevádzkovaní v roku 1989 bol tento šesťkilometrový úsek zrušený, koľaje od stanice Česká Lípa mesto do Vlčieho Dolu boli demontované a na časti úseku vznikla cyklotrasa Vlčí Důl. Staničnú budovu bývalej mestskej stanice a nadväzujúce koľaje v Českej Lípe má mesto záujem odkúpiť, kvôli výške čiastky k dohode nedochádza.[17]

Pre celú trať sú charakteristické staničné budovy z červených tehál. Takto postavené budovy nájdeme okrem iného v Liberci-Hornom Růžodole, Karlovej pod Ještědom, Kryštofovom Údolí, Novine, Křižanoch, Zdislave, Rynolticiach, Lvovom, Jablonnom v Podještědí, Velkom Valtinove, Brništi (stará stanica), Veľkom Grunove, Pertolticiach pod Ralskem, Mimoni nebo v Božíkove.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. PAVLÍČEK, Stanislav. Naše lokálky. Praha 5 : Dokořán, 2002. ISBN 80-86569-13-6. Kapitola Výstavba místních drah velkými železničními společnostmi, s. 45.
  2. SCHREIER, Pavel. Zrození železnic. Praha : Baset, 2004. ISBN 80-7340-034-0. Kapitola 080-089, s. 64.
  3. Michael Polák. Zničená trať z Lípy na Liberec se má opravovat téměř rok. Českolipský deník, 2013-06-28. Dostupné online [cit. 2016-07-07].
  4. Jan Sůra. Trať z Liberce do Lípy spláchla povodeň. Vlaky se tam vrátí za půl roku. idnes.cz, 2013-11-25. Dostupné online [cit. 2016-07-07].
  5. Milada Prokopová. Po trati na Jablonné zase pojedou vlaky. Ale jen pro někoho. idnes.cz, 2014-05-19. Dostupné online [cit. 2016-07-07].
  6. Řazení vlaků [online]. Želpage, 2011, [cit. 2016-07-07]. Kapitola Trať 086. Dostupné online.
  7. Řazení vlaků [online]. Želpage, rev. 2011-06-12, [cit. 2016-07-07]. Kapitola Rychlík 1156. Dostupné online.
  8. Řazení vlaků [online]. Želpage, rev. 2012-07-05, [cit. 2016-07-07]. Kapitola Sp 1600 „Lužický motoráček“. Dostupné online.
  9. ČTK. Nasazování nových vlaků se ČD všude nedaří. Liberecko je potrestalo obří pokutou. iHned.cz, 2012-02-14. Dostupné online [cit. 2016-07-07].
  10. SŮRA, Jan. Dráhy ruší soutěže na nové vlaky. Moderní motoráky pro kraje nebudou. iDnes.cz, 2012-07-10. Dostupné online [cit. 2016-07-07].
  11. PETRÁK, Josef; JAROŠ, Michal. MD dofinancuje regionální dopravu, o rychlíky se bude soutěžit. Želpage, 2011-10-12. Dostupné online [cit. 2016-07-07].
  12. Michael Polák. Přes Lípu by měly začít jezdit moderní soukromé rychlíky. Českolipský deník, 2013-11-16. Dostupné online [cit. 2016-07-07].
  13. ŠINDLAUER, Zdeněk. Severočeská transverzálka. 1.. vyd. Praha : Malkus, 2008. ISBN 978-80-87047-12-5. S. 152.
  14. ŠIMEK, Jiří. Povídání o Zákupech. Zákupy : Město Zákupy, 2004. Kapitola Obchod a doprava, s. 52.
  15. Rozprávanie o Zákupoch, str. 52
  16. Michael Polák. Mrtvé vlakové nádraží v Lípě, úplně tu chybí služby. Českolipský deník, 2013-08-01. Dostupné online [cit. 2016-07-07].
  17. Zdeněk Kraus. Sleva deset milionů nestačí, Lípa bývalé nádraží nekoupí. Českolipský deník. Dostupné online [cit. 2016-07-07].

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železniční trať Liberec – Česká Lípa na českej Wikipédii.