Žitný ostrov

Malý Dunaj

Mapa Malého Dunaja

(Veľký) Žitný ostrov (po maďarsky: Csallóköz) je najväčší riečny ostrov v Európe.

Na juh od neho sa nachádza tzv. Malý Žitný ostrov.

Charakteristika

Žitný ostrov ohraničuje z juhu koryto Dunaja, zo severu jeho rameno Malý Dunaj a na krátkom úseku aj Váh na východe (niekedy sa uvádza Vážsky Dunaj). Malý Dunaj sa od Dunaja odpája pri Bratislave a do Váhu sa vlieva pri Kolárove. Je to vlastne obrovský náplavový kužeľ, ktorý vytvoril Dunaj pod Bratislavou v období, keď sa rieka prerezávala cez Malé Karpaty a vstúpila do poklesávajúcej Malej dunajskej kotliny.

Celý Žitný ostrov je obrovskou zásobárňou podzemných vôd a jednou z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí Slovenska.

Nachádza sa na juhozápade Slovenska a so svojím miernym až mierne teplým podnebím je najúrodnejšia nížina Slovenska.

Povrch Žitného ostrova mierne klesá od Bratislavy smerom ku Komárnu. Nie sú tu väčšie rozdiely v nadmorských výškach. Bratislava leží 134 m n. m., Komárno 108 m n. m. a Dunajská Streda 118-119 m n. m. Tento malý sklon vznikol postupným ukladaním malých nánosov štrku, piesku a povodňových kalov. Nepatrný spád spôsobuje, že voda má sťažený odtok.

Na Žitnom ostrove sa vyskytujú rôzne druhy pôd. Na západe v oblasti Podunajských Biskupíc, smerom na Šamorín a na východ od Dunajskej Stredy, kde je podzemná voda dostatočne hlboko, sú černozeme. Na obvode černozemí sú hnedozeme. Lužné pôdy sa vyskytujú vo východnej polovici Žitného ostrova v priestore Dunajská Streda, Gabčíkovo, Veľký Meder, Okoč a Komárno. Rašelinová pôda vypĺňa mŕtve ramená Dunaja v okolí Dunajskej Stredy a Veľkého Medera. Slaniská a slance sa vyskytujú medzi Komárnom a Veľkým Mederom, pri Dunajskej Strede. Nivné pôdy vznikli na územiach kde sa rieky rozlievali do značnej šírky a to pozdĺž Dunaja a Malého Dunaja.

Hoci Žitný ostrov má najmenší počet zrážok na celom území Slovenska (590 mm ročne), jeho najväčším bohatstvom je voda. Pod povrchom sa nachádza asi 10 miliárd m³ kvalitnej pitnej vody, ktorá je znova a znova doplňovaná vodou presakujúcou z riek. Keďže Dunaj a jeho ramená neustále menili svoj smer vznikli riečne uloženiny v podobe tzv. aluviálnych nív. Ich materiál sa skladá zo štrkov, pieskov a hlín. Množstvo podzemnej vody závisí od rozsahu, mocnosti a priepustnosti týchto sedimentov. Uloženiny Dunaja na Žitnom Ostrove juhovýchodne od Bratislavy dosahujú mocnosť 10-15 metrov, pri Čilistove vyše 150 m, medzi Čilistovom, Dunajskou Stredou a Gabčíkovom 200 m a vo východnej časti Žitného ostrova len niekoľko metrov. Toto nerovnomerné rozloženie spôsobuje, že nie sú rovnaké podmienky pre výskyt podzemnej vody. Podzemná voda je väčšinou 200 – 700 metrov pod povrchom, ale v blízkosti Dunaja a Malého Dunaja iba v hĺbke 100 – 150 metrov.

Na Žitnom ostrove je málokedy bezvetrie. Väčšinu roka veje západný až severozápadný vietor. Najsilnejšie vetry sú v marci a najslabšie v decembri. Mrazy začínajú v polovici októbra, ale ozajstná zima trvá len asi 40 dní. Časté sú zimy bez snehu a snehová pokrývka zriedkavo pretrváva po celý čas. Počet letných dní je okolo 100. Najteplejší mesiac je júl s priemernou teplotou 20ºC. Slnko svieti 2000 – 2500 hodín ročne, pričom táto hodnota je najväčšia v auguste a najmenšia v decembri. Počet dní so zrážkami je najväčší v zime, ale najviac zrážok spadne v lete, o niečo menej na jar. Priemerná ročná teplota je 9,3ºC. Najvyššia teplota 37ºC bola nameraná 16. júla 1928. Najnižšia teplota -33,1ºC bola nameraná 11. februára 1929.

Flóra a fauna

Keďže územie Žitného ostrova je veľmi úrodné najväčšie plochy boli premenené na polia a zachovalo sa len veľmi málo lesov a lúk. Popri Dunaji sa vyskytujú lužné lesy, v ktorých rastie napr. topoľ biely, topoľ čierny, brest väz, rôzne druhy vŕby, jelša lepkavá. V krovinnom a bylinnom poschodí môžeme nájsť žihľavu dvojdomú, lipkavca obyčajného, ostružinu ožinu, svíba krvavého a bazu čiernu. Len v týchto lesoch sa vyskytuje liana vinič lesný a hloh čierny. Taktiež tu môžeme nájsť panónske dubové sucholesy s dubom letným, javorom poľným, brestom, drieňom a inými druhmi v bylinnom poschodí, ako napr. kamienka modropurpurová, konvalinka dubová. Ramená Dunaja (napríklad Klátovské rameno) a kanály, ktoré popretkávajú Žitný ostrov majú veľmi bohatú vegetáciu. Spomedzi chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje lekno biele, leknovec štítnatý a ďalšie.

Fauna Žitného ostrova je veľmi rôznorodá. Najvýznamnejšou nízkou zverou sú zajace, bažanty a jarabice. Spomedzi vysokej zveri sa tu najviac vyskytujú srnce, jelene tzv. dunajské a diviaky. Vládnucim prvkom živočíšstva je však vodné vtáctvo. Sú tu rôzne druhy kačíc, labutí (najmä labuť spevavá), čajok, kormoránov a dropov atď. Vody Dunaja a jeho ramien obýva veľký počet rýb napr. zubáč obyčajný, zubáč volžský, hrča obyčajná, karas obyčajný, blatniak, slnečnica a ešte mnohé ďalšie.

Prírodné prostredie Žitného ostrova sa silne degradovalo kvôli intenzívnej poľnohospodárskej výrobe, silných vetrov a vodnej erózii. Na severe k znehodnocovaniu prispieva aj priemyselná výroba. Celé pobrežie Dunaja spolu so svojimi lesmi je chránená krajinná oblasť. Na Žitnom ostrove sú aj prírodné rezervácie. A to Čenkovská lesostep a Zlatná na Ostrove. Rezervácii Zlatná na Ostrove sídli náš najväčší vták drop a meria okolo 10 000 ha. Čenkovská lesostep je jediným výskytom chvojníka dvojklasého.

Poľnohospodárstvo a priemysel

Na Žitnom ostrove sa pestujú teplomilné plodiny ako napr. kukurica, pšenica, cukrová repa, slnečnica, repka olejka, rôzne druhy ovocia a zeleniny. Spomedzi priemyslu je tu zastúpený hlavne potravinársky, strojársky, chemický. Dunajská Streda – cukrovar Eastern Sugar, mäsokombinát Taurus. Komárno – výroba riečnych lodí, výroba obuvi, Kolárovo – výroba motocyklov.

Žitný ostrov je pre dobré poľnohospodárske a klimatické podmienky husto osídlený.

Turistický ruch

Najvýznamnejšie rekreačné strediská sú Dunajská Streda, Veľký Meder, kde sú kúpaliská navštevované aj zahraničnými turistami a v poslednom čase sa na rekreáciu využíva aj pobrežie Dunaja, tzv. Malý Žitný ostrov pri Bodíkoch, Dobrohošti a Vojke. Tieto časti sú navštevované hlavne Bratislavčanmi. Obľúbený je splav Malého Dunaja. K zaujímavostiam Žitného ostrova partia vodné mlyny.

Dejiny, názov, pamiatky

Podľa historických dokladov sa zdá, že dnešný „ostrov“ tu existuje iba zopár storočí, pretože predtým bol hlavným korytom Dunaja dnešný Malý Dunaj.

Tento región má veľmi dlhé dejiny, pretože už v bronzovej dobe bol dávno obývaný. Toto dokazujú aj vykopávky z obdobia okolo 1300 pred Kr. Od tohto obdobia sa tu postupne usadzovali nové kmene a národy. Veľký vplyv na tu žijúcich ľudí mala kultúra Etruskov a Keltov, ale predsa najväčšiu sugesciu tu mala Rímska ríša. V 6. storočí sa tu usadili predkovia Slovákov, v 9. storočí bol ostrov súčasťou Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy, od 10. storočía Uhorska. Maďarské obyvateľstvo sa tu vo väčšom množstve usadilo až od konca stredoveku/začiatku novoveku.

Maďarský názov „Csallóköz“ je skomolenina slovenského mena osady Čalov(o), podľa ktorej bola neskôr pomenovaná riečka na ostrove a napokon celý ostrov pridaním maďarskej koncovky -köz (doložené názvy sú napríklad: Challow 1209, Challovkus 1269, fluv. Challowo 1291, portus Chalow 1291 atď.). Samotný názov „Žitný ostrov“ je však moderný názov z roku 1919, ktorý možno vznikol pripodobnením slovenského slova žito k historickému nemeckému pomenovaniu ostrova Grosse Schütt, Schüttinsel.

Medzi historické pamiatky Žitného ostrova patrí Žltý kaštieľ v Dunajskej Strede, ktorý je postavený v barokovom štýle a pochádza z 18. storočia. V Žltom kaštieli sa nachádza Žitnoostrovské Múzeum. Vermesova Villa, kde je Slovenská národná galéria a všetky kostoly, ktoré sa na tomto území nachádzajú.