Jelša lepkavá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jelša lepkavá
Alnus glutinosa .jpg
Jelša lepkavá.
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Alnus glutinosa
Gaertn.
Alnus glutinosa range.svg
Rozšírenie dreviny v Európe
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Jelša lepkavá (lat. Alnus glutinosa) je listnatý opadavý strom z čeľade brezovité (lat. Betulaceae). Jej názov je odvodený od jej listov, ktoré sú v mladosti lepkavé. Väčšinou dorastá do výšky až 35 metrov a dožíva sa veku približne 100 rokov, v niektorých prípadoch aj 200 rokov. Kvitne vo februári až apríli, skôr ako jej vypučia listy.[1] V roku 2016 sa na Slovensku schválila platnosť poštových známok s motívom tejto rastliny.[2]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Strom dorastá do výšky 28 – 35 m. Borka je v mladosti hladká, lesklá a tmavosivej farby, v neskoršom období života, sa mení na rozpukanú borku sivočiernej až čiernohnedej farby. Z rovného kmeňa vyrastá širšia koruna, ktorá sa skladá z pomerne tenkých konárov. V mladosti je koruna vajcovitého tvaru, neskôr valcovitého až ihlanovitého. Na rastline rastú aj ploché nažky, ktoré sú 2 – 4 mm dlhé. Sú okruhlastého tvaru a červenohnedej farby. Vyskytuje sa nej úzke obojstranné krídlo. Nážky dozrievajú v októbri.[1][3]

Samčie jahňady (neskorá jeseň)

Kvety[upraviť | upraviť zdroj]

Strom je jednodomý, preto na rastline rastú samčie i samičie kvety, ktoré sa zhlukujú do jednotlivých strapcovitých súkvetí. Tieto súkvetia sa nazývajú jahňady a začínajú vznikať na jeseň, zimujú a kvitnú až na jar. Okolo kvetu sa nachádza šupinaté okvetie a podporné šupiny červenej až fialovej farby.[1][3]

Samčie jahňady sa skladá zo samčích kvetov, ktoré obsahujú tyčinky s rozdelenými žltými peľnicami. Sú umiestnené po 2 – 3 na konci konárikov a dosahujú dĺžku 40 – 70 mm.[1][3]

Samičia jahňada sa skladá zo samičích kvetov, ktoré majú v sebe ukryté piestiky, ktoré sú dvojplodolistové. Jahňada má vajcovitý tvar a dosahuje dĺžku 8 – 12 mm. Nachádzajú sa v počte 3 – 5 na konci každého konára.[1][3]

Samičie jahňady dozrievajú na nerozpadavé šištičky. Šištica je vajcovitého tvaru a dosahuje veľkosť 15 – 20 mm, po dozrení zdrevnatie a nadobudne tmavohnedú farbu.[3]

Listy (jar)

Listy[upraviť | upraviť zdroj]

Z konárov vyrastajú listy, ktoré sa skladajú z holej alebo polochlpatej 10 – 25 mm stopky a z čepele, ktorá dosahuje veľkosť 40 – 90 x 30 – 70 mm. Čepeľ je vajcovitého až okrúhlastého tvaru a okraj je nepravidelne dvojito pílkovitý. Zaujímavé je, že čepeľ sa na jeseň nesfarbuje, teda má po celý rok zelenú farbu. Pri pohľade na list možno spozorovať 5 – 8 párov bočných rovných žiliek, v ktorých pazuchách na rube vyrastajú hrdzavé chĺpky, ktoré sú v mladosti stromu lepkavé.[1][3]

Ploidia druhu je 2n = 28.[1]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Strom možno nájsť skoro na celom starom kontinete so zastúpením asi 5 % v európskych lesoch. Severná hranica sa tiahne od Britských ostrovov, cez Škandináviu až za Ural a južná cez letostepi k západnému pobrežiu Čierneho mora, cez Balkánsky, ApeninskýPyrenejský polostrov.[1][3]

Druhu vyhovuje široká škála teplôt a tiež je odolná voči mrazu, preto je to dobre variabilná bylina, avšak má slabú konkurencie schopnosť. Ako jediná z hospodárskych rastlín je zaraďená k hydrofytom, čo znamená, že preferuje hlboké mokré až zamokrené pôdy so stálou hladinou podzemnej vody. Je to tiež svetlomilná brehová drevina, preto väčšinou rastie na brehoch vodných plôch, ako sú rybníky, močiare, jazerá alebo priehrady. Druh sa veľmi rýchlo rozširuje vodou alebo vetrom.[1][4][5]

Na Slovensku je hojne roztrúsene rozšírená a netvorí zemepisné hranice. Hranica rastu je okolo 600 m n. m., avšak extrémna hranica je až 1200 m. n. m., napr. v Karpatoch. Je súčasťou rovnorodých, ale aj zmiešaných porastov, kde rastie spolu s jaseňom, brestom, dubom letným, brezou, topoľom bielym a čremchou.[1][3][5]

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Jej listy sa rýchlo rozpadajú a obohacujú pôdu o dusík, teda má veľmi priaznivý vplyv na pôdu.[6] Niektorí hospodári ju preto vysádzajú pri obhospodarovaných poliach. Jelša lepkavá má kôru, ktorá sa používa výlučne v ľudovom liečiteľstve a v homeopatii. Ľudoví liečitelia využívajú triesloviny z kôry a pripravujú z nej odvar na kloktanie pri zápaloch ústnej dutiny a hltana alebo ju používajú na prípravu klystírov pri črevnom krvácaní. Homeopaticky sa kôra jelše uplatňuje ako liečivo pri ochoreniach kože.

Hrozby a choroby[upraviť | upraviť zdroj]

Vážnou hrozbou pre jelšu lepkavú sa v závere 20. storočia stala nová choroba, ktorú z riasoviek (Oomycota)[7] spôsobuje Phytophthora alni. [8] Symptómy zahŕňajú dechtové škvrny na spodnej časti stonky a malé žltnúce listy, ktoré skoro opadávajú. V priebehu rokov odumierajú najskôr jemné konáre a potom väčšie a vo vážnych prípadoch je zabitý celý strom. Táto choroba sa odvtedy šíri v celej populácii jelší v Európe. Stromy rastúce na brehoch riek alebo záplavových oblastiach sú obzvlášť zraniteľné, pretože sa zdá, že prítomnosť vody uľahčuje transport patogénu.[9]

Roztoč druhu Eriophyes laevis [10] vytvára svojimi aktivitami na listoch hostiteľa malé hálky.[11] Z hubových patogénov, ktorý parazituje na jelši, je to druh Taphrina tosquinetii. [12] Listy, ktoré sú infikované sa deformujú, vráskavejú a nakoniec zožltnú a opadnú.[13]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j Flóra Slovenska V/3. [s.l.] : VEDA - vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied Bratislava, 2006. ISBN 80-224-0189-7.
  2. 301. Vyhlásenie platnosti poštových známok Jelša lepkavá (katalógové číslo 619), Krušina jelšová (katalógové číslo 620) a Papraď ostnatá (katalógové číslo 621) [online]. mindop.sk, [cit. 2022-09-15]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h PAGAN, Jozef. Atlas drevín 1: (Pôvodné dreviny). Bratislava: Obzor, 1987.
  4. cbks.cz, [cit. 2022-04-23]. Dostupné online.
  5. a b BLATTNÝ, Tibor. Prirodzené rozšírenie lesných drevín na Slovensku. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1959.
  6. ŠÁLY, Rudolf. Svahoviny a pôdy Západných Karpát. Bratislava: Veda, 1986.
  7. Oomycota [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-24]. Dostupné online. (anglicky)
  8. Phytophthora alni [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-24]. Dostupné online. (anglicky)
  9. Alnus glutinosa in Europe: distribution, habitat, usage and threats [online]. Publ. Off. EU, Luxembourg, 2016, [cit. 2022-04-24]. Dostupné online. (anglicky)
  10. Eriophyes laevis [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-24]. Dostupné online. (anglicky)
  11. W.N. Ellis. Eriophyes laevis (Nalepa, 1889) [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2021-12-05, [cit. 2022-04-24]. Dostupné online. (anglicky)
  12. Taphrina tosquinetii [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-04-24]. Dostupné online. (anglicky)
  13. W.N. Ellis. Taphrina tosquinetii (Westendorp) Tulasne, 1866 [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, 2020-07-16, [cit. 2022-04-24]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]