Žralok tigrí

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Žralok tigrí
Žralok tigrí
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Galeocerdo cuvier
Péron,Lesueur, 1822
Synonymá
Žralok tigrovaný
mapa rozšírenia
mapa rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Žralok tigrí[1] alebo žralok tigrovaný (Galeocerdo cuvier) je veľký a silný žralok žijúci väčšinou v pobrežných vodách tropických a subtropických morí po celom svete, od plytkých vôd až do hĺbky 140 m. Dospelý žralok tigrí dorastá až do veľkosti 3,25 - 4,25 m a váhy 385 až 635 kg.

Telesné vlastnosti[upraviť | upraviť kód]

Klinový tvar hlavy umožňuje žralokovi tigriemu vykonávať rýchly pohyb do strán, a to vďaka nízkemu odporu vody. Žralok tigrí má na tele drobné otvory s elektrickými senzormi, ktoré mu umožňujú zachytiť aj ten najmenší pohyb jeho koristi. Vďaka týmto receptorom dokáže žralok svoju korisť okamžite zamerať i v tme.

Rozšírenie[upraviť | upraviť kód]

Počas leta sleduje teplé morské prúdy až na juh k Novému Zélandu alebo smerom k Japonsku, dokonca sa objavil i pri New Yorku. V zime zostáva v teplých moriach pri rovníku a potravu si hľadá pri koralových útesoch v Tichom i Indickom oceáne alebo v Karibiku.

Potrava[upraviť | upraviť kód]

Niekedy je tento žralok nazývaný aj „smetiarom mora“, pretože si potravu nevyberá. Pri love bez ohľadu na výživnú hodnotu zožerie všetko, čo sa mu podarí uloviť. Okrem bežnej koristi ako sú ryby, sépie, chobotnice, menšie druhy žralokov (vrátane mladých žralokov tigrích), malé korytnačky a tulene, môžu v jeho žalúdku skončiť i pozostatky mŕtvych zvierat a odpadky.

Tento žralok je charakteristický svojimi priečne položenými veľkými ústami na dolnej strane tela s masívnou čeľusťou, ktorá je vybavená veľkým počtom nožovitých zubov v tvare trojuholníka. Zuby vyrastajú v niekoľkých radách, postavené za sebou. Zlomené, vypadnuté alebo inak poškodené zuby sa žralokom obnovujú. Žralok vyniká veľmi dobre vyvinutým zrakom, pri love sa však spolieha predovšetkým na iné zmysly. Svojim vynikajúcim čuchom je schopný zaznamenať i tie najmenšie stopy krvi vo vode.

Správanie[upraviť | upraviť kód]

Cez deň sa tento žralok pohybuje prevažne na otvorenom mori, v noci pri pobreží. Žije väčšinou osamote, ale viacero jedincov sa môže zhromaždiť na jednom mieste kvôli potrave. Niekedy migruje na veľké vzdialenosti.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť kód]

Je jediným vajcoživorodým žralokom v čeľadi Carcharhinidae. Počas života môže mať 10-82 mláďat. Gravidita trvá dlhšie ako rok. K oplodneniu dochádza v tele matky, rovnako ako u cicavcov. Zaujímavosťou je, že žraloky síce produkujú vajíčka, ale mláďatá sa rodia živé a úplne pohyblivé.

Počas párenia používa samec svoje brušné plutvy ako kopulačný orgán. Jednu z plutiev zavedie do pohlavného otvoru samice a vykoná insemináciu. Pre samicu môže byť takýto akt párenia veľmi bolestivou záležitosťou, pretože samček sa často pokúša udržať družku v pokoji pomocou zubov.

Žralok tigrí a človek[upraviť | upraviť kód]

Tento žralok je zodpovedný za viac fatálnych útokov na človeka ako akýkoľvek iný druh žraloka. Podľa štatistík ISAF má tento žralok na svedomí 12 percent všetkých útokov na potápačov.

Potápanie so žralokom tigrím[upraviť | upraviť kód]

Najväčšia šanca stretnúť sa s týmto žralokom je na východnom pobreží Afriky, na Havaji, na útese Ningaloo v Austrálii a v západnom Pacifiku. Cielene, s prikrmovaním a bez klietky, sa s týmto žralokom potápa len pri brehu mestečka Umkomaas v Juhoafrickej republike.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. BURNIE, David. Praktická encyklopédia zvierat. Bratislava : Mladé letá, 2003. ISBN 8010002496.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]