11014 Svätopluk

(11014) Svätopluk je planétka, ktorú objavil Milan Antal v skorých ranných hodinách dňa 23. augusta 1982 počas svojho pobytu na maďarskom observatóriu Piszkéstetõ. Je pomenovaná po Svätoplukovi.

Okolnosti objavu[upraviť | upraviť zdroj]

Planétka sa v čase objavu nachádzala v juhovýchodnej časti súhvezdia Pegas (Pegasus), neďaleko hranice so súhvezdím Rýb (Pisces), asi 6° juhozápadne od jasnej hviezdy $\gamma$ Peg (Algenib, +2,8 mag), mala zdanlivú fotografickú jasnosť +17,2 mag a bola 49. planétkou objavenou v druhej polovici augusta 1982. Svedčí o tom aj jej predbežné označenie 1982 QY₁, ktoré dostala krátko po objave.

Planétka bola na tomto observatóriu pozorovaná (pravdepodobne M. Antalom) aj v nasledujúcich 3 nociach a celkovo bolo zmeraných 8 pozícií, neskôr zaslaných do MPC. Naposledy bola planétka pozorovaná ráno 26. augusta 1982.

Dráha[upraviť | upraviť zdroj]

Planétka obieha okolo Slnka v strednej vzdialenosti 397 mil. km po mierne excentrickej dráhe s dobou obehu 4,32 roku (1576 dní). K Zemi sa približuje na minimálnu vzdialenosť 198 mil. kilometrov a jej veľkosť je odhadovaná na necelých 10,5 km.

Očíslovanie planétky bolo zverejnené v cirkulári MPC č. 35215 vydanom dňa 28. júla 1999.

Pomenovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Planétka je pomenovaná po Svätoplukovi (? – 894), slávnom kráľovi starých Slovanov a kniežati Veľkej Moravy v rokoch 871 až 894. Za jeho vlády dosiahla Morava svoj najväčší územný rozmach a stala sa nezávislou od Franskej ríše. Podľa legendy zapríčinili rozpad Veľkej Moravy rozpory medzi troma synmi Svätopluka.

Meno planétky sa stalo oficiálnym po zverejnení v cirkulári MPC č. 43191 vydanom dňa 4. augusta 2001 Medzinárodnou astronomickou úniou.