Hydrológia

Hydrológia (z gr. hydros - voda, logos - náuka, veda) je vedná disciplína, zaoberajúca sa vodou na Zemi vo všetkých jej skupenstvách. Skúma zákonitosti časového a priestorového rozdelenia a obehu vody na Zemi (tzv. vodný cyklus) a jej fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti.

Do styku s vodou prichádza ľudstvo od svojich počiatkov. Už v starovekom Egypte bolo nevyhnutnou podmienkou pri pestovaní obilia zavlažovanie políčok, osídlenie v Mezopotámii si vyžadovalo protipovodňové hrádze a Rimania stavali akvadukty na dopravu vody do mestských centier. Prvú teóriu o stavbe vodných ciest, ako aj o vodnom cykle napísal Marcus Vitruvius Pollio (rímsky architekt) približne v 1. storočí pred Kr. Jeho tvrdenie, že zrážky sú pohlcované na zemskom povrchu a následne odtekajú ako rieky a potoky do morí rozvinul Leonardo da Vinci.

Hydrológia sa neskôr rozvíjala vďaka Pierrovi Perraultovi, Edmovi Mariottovi a Edmundovi Halleyovi, ktorí sú považovaní za zakladateľov hydrológie. Ich prínos spočíval vo vytvorení mechanizmov merania množstva zrážok, prietokov, odtokov a mapovania povodí. V 18. storočí prišlo k väčšiemu prieniku fyziky do hydrológie na opísaní modelov prúdenia kvapalín (v súčasnosti hydrodynamika).

Rozdelenie

hydrogeológia - je veda o správaní sa vody v geologických vrstvách
hydrometeorológia - je veda o transporte vody v atmosfére
chemická hydrológia - je veda o chemických vlastnostiach vody
izotopová hydrológia - je veda o izotopovom zložení vody
hydrodynamika - je veda o dynamike vody
regionálna hydrológia - je veda o súborných poznatkoch vody v určitej oblasti (mesto, okres, kraj, štát, kontinent)

Príbuzné odbory

Pohyb vody v Zemskom telese

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kolobeh vody

Základná idea hydrológie je to, že voda je v neustálom pohybe po celej Zemi. Vyparovanie vody vytvára oblaky. Oblaky sa presúvajú nad krajinu, kde vypršia, resp. v zimných mesiacoch vysnežia (sneženie je aj príčinou jarných zdvihov hladín, nakoľko v zimných mesiacoch sa akumuluje na jar sa všetok roztopí). Dažďová voda stečie do riek, potokov a jazier a následne až do oceánu, kde sa celý cyklus začína odznovu. Za príčiny neustáleho obehu vody je zodpovedná tepelná energia zo Slnka a gravitačné sily Zeme.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému hydrológia.

Externé odkazy

Rezervoár	Objem vody (1.10⁶ km³)	Percentuálne vyjadrenie
Oceány a moria	1 370	97,25
Ľadovce	29	2,05
Podzemná voda	9,5	0,68
Jazerá	0,125	0,01
Pôdna vlhkosť	0,065	0,005
Atmosféra	0,013	0,001
Rieky	0,0017	0,0001
Biosféra	0,0006	0,00004