Preskočiť na obsah

Dolnojizerská tabule

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 17:41, 26. august 2016, ktorú vytvoril Gepetito (diskusia | príspevky) (preklepy)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Dolnojizerská tabule
geomorfologický podcelok
Jizera a náhon pri Dražiciach
Štát Česko Česko
Nadradená
jednotka
Jizerská tabule
Susedné
jednotky
Středojizerská tabule
Ralská pahorkatina
Dolnooharská tabule
Středolabská tabule
Jičínská pahorkatina
Podradené
jednotky
Košátecká tabule
Vrutická pahorkatina
Luštěnická kotlina
Jabkenická plošina[1]
Najvyšší bod bezmenná kóta
 - výška 320 m n. m.
Rozloha 518 km² (51 800 ha)
Geologické zloženie ílovec, slieňovec, pieskovec
Dolnojizerská tabule na mape Česka
Dolnojizerská tabule na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Súradnice: 50°17′40″S 14°45′56″V / 50,2944444°S 14,7655556°V / 50.2944444; 14.7655556

Dolnojizerská tabule je podcelok v južnej a juhozápadnej časti Jizerskej tabule. Zaberá časti okresov Mladá Boleslav, Mělník a Nymburk v Stredočeskom kraji. Podcelok sa rozkladá medzi sídlami Mělník a Liběchov na západe, Lysá nad Labem na juhu, Rožďalovice na východe a Mladá Boleslav na severe. Najvýznamnejším sídlom vnútri podcelku je mesto Benátky nad Jizerou.

Charakteristika územia

[upraviť | upraviť zdroj]
Južný výbežok Luštěnickej kotliny do Jabkenickej plošiny pri obci Vlkava

Podcelok je mierne členitou pahorkatinou tvorenou turónskymi pieskovcami a vrchnoturónskymi až coniackými slieňovcami a ílovcami, na ktorých vznikla sedimentárna štruktúrna stupňovina s plošinami a kryopedimentami, na západe je rozčlenený výraznými údolnými zárezmi, na východe a juhovýchode s akumulačným povrchom staropleistocénnych riečnych terás. Územie je pokryté kultúrnou krajinou s prevahou menších obcí, značné percento pôdy je obrábané, na piesočnatých pôdach sa rozkladajú prevažne borovicové lesy.[2]

Podcelok má zhruba tvar vrcholu naklonenej šipky, ktorej osou je tok rieky Jizery. Celok susedí na severe so sesterským podcelkom - Středojizerskou tabulou, západné rameno šipky v povodí Košáteckého potoka a dolnej Pšovky susedí s Ralskou pahorkatinou a pri Mělníku krátko s Dolnooharskou tabulou. Južný vrchol šipky, blížiaci sa sútoku Jizery s Labem, a východné rameno šipky v povodí hornej Vlkavy, susedí so Středolabskou tabulou, východné rameno ďalej na sever ešte s Jičínskou pahorkatinou.

Geomorfologické členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Podcelok Dolnojizerská tabule (podľa triedenia Jaromíra Demka VIB-2B) má v geomorfologickom členení ďalšie štyri okrsky:[2]

  • Košátecká tabule (VIB-2B-1)
  • Luštěnická kotlina (VIB-2B-2)
  • Jabkenická plošina (VIB-2B-3)
  • Vrutická pahorkatina (VIB-2B-4)

Kompletné geomorfologické členenie celej Jizerskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:


Významné vrcholy

[upraviť | upraviť zdroj]
Prameň pri Kropáčovej Vrutici, prítok Košáteckého potoka

Najvyšším bodom podcelku je bezmenná kóta (320 m) v Košáteckej tabuli, severovýchodne od Nebužiel, pri hranici so Středojizerskou tabulou.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
  2. a b DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolnojizerská tabule na českej Wikipédii.