Ladislav Exnár
| Ladislav Exnár | |
| slovenský funkcionár KSČ a KSS, partizánsky veliteľ | |
| Narodenie | 18. jún 1907 Chvalkovice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Česko) |
|---|---|
| Úmrtie | 20. marec 1945 (37 rokov) Mauthausen, Nemecko, (dnes Rakúsko) |
| Odkazy | |
| Commons |  Ladislav Exnár |
Ladislav Exnár (* 18. jún 1907, Chvalkovice, Rakúsko-Uhorsko - † 20. marec 1945, Mauthausen, Nemecko) bol slovenský funkcionár KSČ a KSS, partizánsky veliteľ, povolaním strojný zámočník, českého pôvodu.
Mal štyroch súrodencov, troch bratov a jednu sestru. Otec mu zomrel keď mal 9 rokov.[1] Absolvoval ľudovú školu v Chvalkoviciach a v Pardubiciach sa vyučil za strojného zámočníka. Exnár narukoval ako vojak do Banskej Štiavnice, na Slovensko. Pracoval ako strojný zámočník v Štátnom banskom a hutnom závode, od roku 1940 bol nádenníkom a príležitostným opravárom poľnohospodárskych strojov v Banskej Bystrici.[2] Oženil sa s Annou, s ktorou vychovávali štyri deti.
V roku 1927 sa stal členom Komunistickej strany Československa, v ktorej bol prívržencom boľševizácie a gottwaldovského krídla (pozri Klement Gottwald a karlínski chlapci). Po príchode na Slovensko bol od roku 1937 predsedom Miestnej organizácie KSČ v Banskej Štiavnici. Po zániku ČSR (1939) sa stal vedúcim predstaviteľom ilegálnej Komunistickej strany Slovenska v okrese Banská Štiavnica. Udržiaval spoluprácu s ilegálnymi vedeniami KSS a oblastným vedením v Banskej Bystrici. V septembri 1942 sa zúčastnil porady straníckych funkcionárov v Sklených Tepliciach, na ktorej sa prerokúvali smernice druhého ilegálneho ústredného vedenia KSS o zakladaní jánošíkovských družín. Preto ešte v septembri 1942 zorganizoval základ partizánskeho oddielu Sitno (jeden z prvých na Slovensku). Do jari 1943 tvorilo skupinu osem ľudí, ktorí najskôr robili sabotáže v továrňach.[1] Od roku 1943 spolu so skupinou zakladal revolučné národné výbory (RNV). Mimo Banskej Štiavnice pôsobil prevažne v maloroľníckom prostredí.[2]
Už v novembri 1940 bol zatknutý agentmi ÚŠB a do konca februára 1941 väznený v Ilave. 29. augusta 1941 bol znova zatknutý na schôdzi funkcionárov KSS v Žakýli (osada v obci Podhorie). V septembri 1941 počas transportu z ÚŠB do väznice v Banskej Bystrici pri Žiari nad Hronom ušiel z idúceho rýchlika, no ťažko sa zranil a musel sa liečiť v Hájiku pri Štiavnických Baniach a v Iliji. Následne žil v ilegalite, najčastejšie v Štefultove. 4. apríla 1944 bol opäť zatknutý (na základe udania[1]), tentoraz v Dvorníkoch. Krajský súd v Bratislave ho 15. novembra 1944 odsúdil na osem rokov väzenia a vo februári 1945 bol transportovaný do koncentračného tábora v Mauthausene, kde bol umučený. Zomrel 20. marca 1945.[2]
Po zatknutí Exnára prevzal velenie "podsitnianskeho" hnutia Karol Dolinský a oddiel viedol Jozef Jusko.[1]
Pocty a vyznamenania
23. augusta 1963 mu bol slávnostne odhalený pomník (autorom sochy je akademický sochár Karol Dúbravský) pred budovou I. ZŠ v Žiari nad Hronom.[3] Bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. triedy, Radom červenej hviezdy (1964) a Radom červenej zástavy (1969).[2] Sú po ňom pomenované ulice vo viacerých slovenských mestách (Bratislava, Košice,...).
Referencie
- ↑ a b c d POPRAC, Vladimír. Banská Štiavnica a Ladislav Exnár. Štiavnické noviny, roč. XXVI, čís. 30, s. 5. Dostupné online [cit. 2017-06-16].
- ↑ a b c d Exnár, Ladislav. In Biografický lexikón Slovenska. II. C – F. Martin : Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2004. ISBN 8089023444, s. 461.
- ↑ Žiar na Hronom - SNP, Projekt Pamätníky [online]. wiki.svsbb.sk, [cit. 2017-06-16]. Dostupné online.
Použitá literatúra
- Exnár, Ladislav. In Biografický lexikón Slovenska. II. C – F. Martin : Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2004. ISBN 8089023444, s. 461.