František z Paoly
| Svätý František z Paoly | |
| pustovník | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 27. marec 1416 Paola, Neapolské kráľovstvo (dnešné Taliansko) |
| Úmrtie | 2. apríl 1507 (91 rokov) Plessis-lès-Tours, Francúzsko |
| Uctievanie | |
| Blahorečenie | 7. júl 1513 Lev X. |
| Svätorečenie | 1. máj 1519 Lev X. |
| Atribúty | pustovnícky odev |
| Patronát | Kalábrie, pustovníkov, trpiacich, proti moru, proti manželskej neplodnosti |
| Cirkev | rímskokatolícka |
| Sviatok | 2. apríl (spomienka) |
| Odkazy | |
 | František z Paoly (multimediálne súbory na commons) |
Svätý František z Paoly[1] (iné mená: František z Pauly[1], František Paulanský[1]; * 27. marec 1416, Paola, Taliansko – † 2. apríl 1507, Plessis-lès-Tours, Francúzsko) bol pustovníkom a neskôr zakladateľom rehoľného rádu paulánov.
Detstvo a dospievanie
Svätý František z Paoly sa narodil v Kalábrii (južné Taliansko) v mestečku Paola. František bol jediným dieťaťom svojich rodičov, narodil sa im po dlhých modlitbách vo vyššom veku. František sa narodil s vážnou očnou chorobou. Rodičia ho v modlitbe zverili svätému Františkovi z Assisi, po ktorom aj dostal meno, a sľúbili, že ak sa uzdraví, na rok ho pošlú do františkánskeho kláštora. František sa zázračne uzdravil a rok strávil vo františkánskom kláštore.
Pustovníctvo
V mladom veku sa utiahol na pustatinu neďaleko rodného mesta, kde žil v pôste a modlitbe. Postupne sa k nemu pridali ďalší mladí ľudia. Postavili si kostol a kláštor. Dali si meno Pustovníci sv. Františka z Asissi a žili podľa jeho reguly. František žil vo veľkom sebazapieraní, väčšinou len o chlebe a vode. Chodieval bosý, málo spával, nosieval kajúci pás spôsobujúci mu veľké bolesti.
Nadprirodzené schopnosti
František mal moc zázrakov: privolal či utíšil dážď, chodil suchou nohou po mori, zadržal rúcajúce sa balvany, liečil chorých, vzkriesil aj mŕtvych.
Chýry o jeho zázrakoch sa rýchlo šírili. Pápež Pavol II. preto poslal za ním jedného zo svojich prelátov. František, hoci preláta nikdy nevidel, hneď ho spoznal, pobozkal mu ruku a povedal mu, koľko rokov presne je kňazom. Prelát bol natoľko užasnutý svätosťou Františkovho života, že pápežovi doniesol vernú správu o tom, čo videl, a potom vstúpil do Františkovho rádu.
Vznik rádu
Františkovo pustovnícke hnutie bolo v roku 1470 schválené na úrovni diecézy. Františkov Rád Najmenších bratov sv. Františka z Paoly schválil pápež Sixtus IV. v roku 1474.
Odchod do Francúzska
V roku 1483 vo Francúzsku zomieral vo veľkých bolestiach kráľ Ľudovít XI. Dopočul sa o Františkovi a jeho zázračnej moci. Poslal za ním svojho majordóma s bohatými darmi, aby ho doviedol do Francúzska. František dary neprijal a do Francúzska nešiel. Kráľ sa preto obrátil na pápeža, ktorého žiadosti František vyhovel a odišiel do Francúzska.
František žil na kráľovskom dvore v pustovni vo veľkej záhrade alebo v skromnej cele. Snažil sa kráľa priviesť ku kajúcnosti, čo sa mu nakoniec podarilo. Po smrti Ľudovíta XI. sa František chcel vrátiť domov, ale nový kráľ Karol VIII. ho prehovoril, aby zostal. František napokon zostal vo Francúzsku až do svojej smrti. Založil viaceré kláštory, vytvoril aj klauzúrny rád pre ženy a tretí rád pre laikov. Zomrel na Veľký piatok vo veku 91 rokov.
Svätorečenie
František bol blahorečený 7. júla 1513, za svätého bol vyhlásený 1. mája 1519.
Jeho neporušené telo spálili v roku 1562 hugenoti. Zachovalo sa len niekoľko úlomkov kostí.
Ikonografia
Ikonograficky býva znázorňovaný zväčša ako starší mních s kapucňou na hlave a palicou v ruke. Jeho heslom je Charitas (Božia láska) uvádzané aj na obrazoch. František je patrónom Kalábrie, pustovníkov, trpiacich, proti moru, proti manželskej neplodnosti.
Referencie
- ↑ a b c František z Paoly. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 592.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému František z Paoly
Zdroje
- Život svätého Františka z Paoly, vydal Juraj Mrocek, 2007, ISBN 978-80-89237-05-0
- Slavomír Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy, Praha – Brno, 2006, ISBN 80-7309-343-X