Achille Silvestrini

Achille Silvestrini
kardinál Svätej rímskej cirkvi emeritný prefekt Kongregácie pre východné cirkvi
Crux Fidelis Arbor Una Nobilis Kríž verný, jediný strom vznešený
Funkcie a tituly
Prefekt Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry
1988 – 1991
Aurelio Sabattani Gilberto Agustoni
Prefekt Kongregácie pre východné cirkvi
1991 – 2000
Duraisamy Simon Lourdusamy Ignace Moussa I Daoud
Predchádzajúce funkcie
sekretár Rady pre verejné záležitosti cirkvi (1979 – 1988)
Biografické údaje
Narodenie	25.10.192325. október 1923 Brisighella, Taliansko
Úmrtie	29. august 2019 (95 rokov) Vatikán
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	13. júl 1946 (22 rokov) Faenza Giuseppe Battaglia biskup diecézy Faenza
Inkardinácia	Faenza
Biskup
Konsekrácia	27. máj 1979 (55 rokov) Vatikán
Svätiteľ	Ján Pavol II. pápež
Spolusvätitelia	Eduardo Martínez Somalo arcibiskup, substitút Štátneho sekretariátu Svätej stolice Duraisamy Simon Lourdusamy arcibiskup, sekretár Kongregácie pre evanjelizáciu národov
Kardinál
Menovanie	28. jún 1988 (64 rokov) Ján Pavol II.
Stupeň	kardinál-diakon, od 1999 kardinál kňaz
Titulárny kostol	S. Benedetto fuori Porta S. Paolo
Odkazy
Achille Silvestrini na catholic-hierarchy.org angl. Achille Silvestrini
Vatikánsky portál  Biografický portál

Achille Silvestrini (* 25. október 1923, Brisighella, Taliansko – † 29. august 2019, Vatikán) bol taliansky kardinál, emeritný prefekt Kongregácie pre východné cirkvi.

Životopis

Študoval najprv teológiu v seminári svojej diecézy Faenza. Neskôr získal doktorát z filozofie na Bolonskej univerzite a z práva na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme. Za kňaza bol vysvätený 13. júla 1946 vo Faenze. V roku 1952 nastúpil na Pápežskú diplomatickú akadémiu vo Vatikáne. Od roku 1953 bol zodpovedný za záležitosti týkajúce sa juhovýchodnej Ázie. Od roku 1955 bol súčasťou sekcie pre mimoriadne cirkevné záležitosti. V rokoch 1958 – 1969 bol osobným tajomníkom dvoch kardinálov – štátnych sekretárov: Domenica Tardiniho a Amleta Giovanniho Cicognanigo. Od roku 1969 pracoval v Rade pre verejné záležitosti cirkvi. Bol vedúcim pracovníkom sekcie zodpovednej za medzinárodné organizácie, mier, odzbrojenie a ľudské práva. V tejto pozícii zastupoval Vatikán aj pred rôznymi medzinárodnými organizáciami. V roku 1973 sa stal podsekretárom Rady pre verejné záležitosti cirkvi.

Arcibiskup a kardinál

V roku 1979 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho arcibiskupa Novaliciany a sekretára Rady pre verejné záležitosti cirkvi. Biskupskú vysviacku mu dňa 27. mája 1979 aj sám udelil. Spolusvätiteľmi boli substitút Štátneho sekretariátu arcibiskup Eduardo Martínez Somalo a sekretár Kongregácie pre evanjelizáciu národov arcibiskup Duraisamy Simon Lourdasamy, obaja neskorší kardináli. Vo svojej funkcii sa zúčastnil mnohých diplomatických misií a bol spolutvorcom viacerých dôležitých medzinárodných dokumentov (napr. revízia Lateránskych zmlúv, angažovanie v krízach počas Falklandskej vojny či vojny v Nikarague.

Pápež Ján Pavol II. ho menoval za kardinála s titulárnym kostolom S. Benedetto fuori Porta S. Paolo 28. júna 1988.

Od 1. júla 1988 až do 24. mája 1991 bol prefektom Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry. Od roku 1991 pôsobil ako prefekt Kongregácie pre východné cirkvi a zároveň ako veľký kancelár Pápežského východného inštitútu. V roku 1998 požiadal o uvoľnenie z úradu, čomu však pápež vyhovel až 7. septembra 2000. Kardinál Silvestrini sa nezúčastnil ako volič žiadneho konkláve.

Zaujímavosti

• Kardinál Silvestrini patril do tzv. St. Gallenskej skupiny kardinálov – skupiny progresívnejších prelátov, ktorí sa stretávali raz v roku medzi 1995 – 2006, aby prediskutovali aktuálne otázky cirkvi. Títo kardináli boli v opozícii voči kardinálovi Josephovi Ratzingerovi, neskoršiemu Benediktovi XVI. a zároveň ako jednotlivci privítali zvolenie Františka.
• Kardinál Silvestrini považuje rozhodnutie pápeža Pavla VI. o určení vekovej hranice pre kardinálov-voliteľov za nešťastnú reformu, keďže aj starší kardináli by svojimi hlasmi mohli pomôcť ku konsenzu v kardinálskom zbore.