Adiuretín
| Adiuretín | |
 | |
 | |
| Všeobecné vlastnosti | |
| Sumárny vzorec | C46H65N15O12S2 |
| Synonymá | antidiuretický hormón, antidiuretín, vazopresín, arginínvazopresín, ADH |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Molárna hmotnosť | 1084,24 g/mol |
| Ďalšie informácie | |
| Číslo CAS | 11000-17-2 |
| PubChem | 644077 |
| ChemSpider | 559126 |
| SMILES | c1ccc(cc1)C[C@H]2C(=O)N[C@H](C(=O)N[C@H](C(=O)N[C@@H](CSSC[C@@H](C(=O)N[C@H](C(=O)N2)Cc3ccc(cc3)O)N)C(=O)N4CCC[C@H]4C(=O)N[C@@H](CCCN=C(N)N)C(=O)NCC(=O)N)CC(=O)N)CCC(=O)N |
| 3D model (JSmol) | Interaktívny 3D model |
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Adiuretín, antidiuretický hormón, antidiuretín alebo vazopresín (skr. ADH) je hormón produkovaný v jadrách hypotalamu[1] (nucleus supraopticus a nucleus paraventricularis), odkiaľ je transportovaný (naviazaný na transportný proteín neurofyzín) výbežkami tzv. neuroendokrinných nervových buniek do neurohypofýzy a až v nej vylučovaný do krvného obehu. Chemicky ide o peptid zložený z deviatich aminokyselín:[1][2]
Cysteíny sú spojené disulfidovou väzbou. C-koniec nonapeptidu je amidovaný, poslednou aminokyselinou v sekvencii je glycínamid.
Vazopresín podmieňuje zvýšené spätné vstrebávanie vody zo zberných kanálikov nefrónov a tak reguluje objem telových tekutín – homeostázu.[1] Vo veľkých dávkach spôsobuje stiahnutie hladkého svalstva tepničiek a následné zvýšenie krvného tlaku (odtiaľ jeho staršie pomenovanie vazopresín) – potrebná dávka však výrazne prevyšuje jeho normálnu hladinu, preto sa zrejme priamo na regulácií krvného tlaku nepodieľa.
Podnetom na jeho vylučovanie je zvýšená osmolarita a/alebo znížený objem krvi.[1]
Pri poruche jeho tvorby vzniká ochorenie známe pod menom diabetes insipidus (močová úplavica).[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 Adiuretín. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 53.
- ↑ Harperova biochemie. Praha : H & H, 2002. (Vyd. v Česku 4., V H & H 3.) Dostupné online. ISBN 80-7319-013-3.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]| Hormóny adenohypofýzy |  | |
|---|---|---|
| Hormóny pars intermedia hypofýzy | ||
| Hormóny neurohypofýzy | ||
| Choroby | ||
| Nádory | ||