Alžbetínska univerzita
| Alžbetínska univerzita | |
| Iné názvy | |
|---|---|
| Pôvodný názov | maď. Erzsébet Tudományegyetem |
| Základné informácie | |
| Poloha | Bratislava, Pécs |
| Typ | univerzita |
| Rok založenia | 1912 |
| Rok otvorenia | 1914 |
| Rok zatvorenia | 1919/1948 |
| Stav | zaniknutá |
| Štatistické údaje | |
| Počet fakúlt | v Bratislave: 3: právnická (najväčšia), filozofická a lekárska |
Alžbetínska univerzita (maď. Erzsébet Tudományegyetem) bola uhorská a maďarská univerzita založená v roku 1912 v Bratislave.[1] Svoju činnosť začala v roku 1914, no počas vojnových rokov bola aktívna len čiastočne.[2]
Po vzniku Česko-Slovenska v roku 1919 bola zrušená[3], respektíve čiastočne presťahovaná do maďarského Pécsu[4], kde fungovala do roku 1948, keď bola transformovaná na Pécsku univerzitu.
Univerzita bola pomenovaná podľa manželky cisára Františka Jozefa, Alžbete Bavorskej. Mala právnickú (najväčšia), filozofickú a lekársku fakultu.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvou bratislavskou univerzitou bola Academia Istropolitana, založená Matejom Korvínom v roku 1465 (v tom čase jediná, hoci nie prvá univerzita v Uhorsku) a po Matejovej smrti v roku 1490 zanikla. Historická Trnavská univerzita bola založená v roku 1635 a presťahovaná do Budapešti v roku 1777. Ďalšia maďarská univerzita bola Miškolci. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867) a nahradení nemčiny (1860) ako úradného jazyka maďarčinou zákon z rok 1868 ukladal povinné vyučovanie úradného jazyka na školách mali vznikať nové maďarské univerzity.[5] O novú univerzitu mali záujem aj Košice. V Bratislave vznikla po mnohých pokusoch a oddialeniach, ktoré sa ťahali už od osemdesiatych rokov 19. storočia.[6] Alžbetínska univerzita bola založená v Bratislave až v roku 1912. Pomenovaná bola podľa Alžbety Bavorskej (Sissi).[3][7] Prednášať sa na nej začalo 13. októbra 1914.[3]
Fakulty
[upraviť | upraviť zdroj]Mala tri fakulty: právnickú (začala činnosť v akademickom roku 1914/1915), filozofickú (začala činnosť v letnom semestri 1917/1918), lekársku (začala činnosť v akademickom roku 1918/1919, mala funkčné len klinické ročníky).[3] Plánovaná prírodovedecká fakulta vôbec nezačala svoju činnosť.[7] Právnická a filozofická fakulta svojou činnosťou nadväzovali na Kráľovskú akadémiu (v 1784 premiestnená z Trnavy do Bratislavy, kde pôsobila do 1912). Právnická fakulta sídlila v budove Jezuitského kolégia na Kapitulskej ulici a lekárska fakulta v Aspremontovom paláci. So vznikom bola založená i univerzitná knižnica o čo sa zaslúžil knihovník bratislavskej Mestskej Knižnice, doktor Kumlik. Presvedčil mesto, aby darovalo bohaté knižničné fondy novozaloženej univerzite. V tom čase knižnica vlastnila 28 887 zväzkov a univerzitnej knižnici odovzdala 23 715 zväzkov.[8]
Hodnotenie a význam
[upraviť | upraviť zdroj]Počas jej činnosti mala najviac poslucháčov právnická fakulta – 180[7] – a mala 11 katedier a 15 profesorov[3].
Univerzita bola zriadená pre územie Slovenska, jej pôsobenie však bolo výrazne maďarizačné.[7]
Na lekárskej fakulte začal svoju vedeckú dráhu Albert Szent-Györgyi, neskorší nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu.
Alžbetínska univerzita zanikla po vzniku Česko-Slovenska 30. júna 1919.[7] Časť bola včlenená do novovzniknutej Univerzity Komenského a časť prenesená do Pécsu.[4]
Súkromná Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, ktorá vznikla v roku 2003, nadväzuje na Alžbetínsku univerzitu svojím názvom.
Známi študenti
[upraviť | upraviť zdroj]
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
- Lajos Bakay
- Soma Beck
- Géza Birkás (1879 – 1951), literárny historik
- Cecil Pál Bognár (1883 – 1967), psychológ
- Elemér Császár (1874 – 1940), literárny historik, člen Maďarskej akadémie vied
- István Csekey (1889 – 1963), právnik
- Béla Entz (1877 – 1959), patológ, korešpondent Maďarskej akadémie vied
- Ferenc Faluhelyi (1886 – 1944), medzinárodný právnik
- Géza Gyula Fejérváry (1894 – 1932), zoológ, paleontológ
- Gyula Gyomlay (1861 – 1942), klasický filológ, byzantológ, člen Maďarskej akadémie vied
- József Halasy-Nagy (1885 – 1976), filozof, historik filozofie
- Pál Heim
- Antal Hodinka (1864 – 1946), historik, korešpondent Maďarskej akadémie vied
- Károly Kerényi (1897 – 1973), klasický filológ, historik náboženstva, korešpondent Maďarskej akadémie vied
- Gyula Kornis (1885 – 1958), filozof, kultúrny politik, člen Maďarskej akadémie vied, elnöke.
- Ferenc Kováts (1873 – 1956), historik, ekonóm, člen Maďarskej akadémie vied
- Dezső Laky (1887 – 1962), štatistík, ekonomický politik, člen Maďarskej akadémie vied
- Imre Lukinich (1880 – 1950), historik, člen Maďarskej akadémie vied
- Lajos Prohászka (1897 – 1963), pedagóg, filozof kultúry, korešpondent Maďarskej akadémie vied
- Tivadar Thienemann (1890 – 1985), literárny historik, germanista, jazykový psychológ, korešpondent Maďarskej akadémie vied
- Albert Szent-Györgyi (1893 – 1986), politik a nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu
- Rezső Vári (1867 – 1940), klasický filológ, byzantológ, člen Maďarskej akadémie vied
- Hildebrand Dezső Várkonyi (1888 – 1971), filozof, pedagóg a psychológ
- Ödön Weszely (1867 – 1935), pedagóg
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Alžbetínska univerzita. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 188.
- ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok IV : (od od konca 19. stor. do roku 1918). Bratislava : Veda, 1986. 536 s. S. 374.
- 1 2 3 4 5 Alžbetínska univerzita. In: Encyklopédia Slovenska. 2. nezm. vyd. Zväzok I. A – D. Bratislava : Veda, 1985. 624 s. S. 43.
- 1 2 3 Alžbetínska univerzita. In: Ottova praktická encyklopédia Slovensko. Bratislava : Ottovo nakladateľstvo, 2008. ISBN 80-7360-668-2. S. 8.
- ↑ http://www.snk.sk/swift_data/source/NBU/Zborniky/BZ1998_1999/Cervenanova_Eva.doc .doc
- ↑ Slovensko. Ed. Karol Rosenbaum. 1. vyd. Zväzok 4 : Kultúra, 2. časť. Bratislava : Obzor, 1980. 951 s. S. 138.
- 1 2 3 4 5 Alžbetínska univerzita. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 1, A – O. Bratislava : Veda, 1984. 744 s. S. 31.
- ↑ TASR. Mestská knižnica v Bratislave vznikla pre 115 rokmi [online]. TERAZ.sk, 2015-10-01, [cit. 2022-10-28]. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
Súradnice: 48°08′38″S 17°06′24″V / 48,143908°S 17,106711°V
 |
Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |