Alija Izetbegović

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alija Izetbegović

Alija Izetbegović (* 8. august 1925, Bosanski Šamac – † 19. október 2003, Sarajevo) bol bosniansky politik a islamský aktivista. V rokoch 1990-1992 bol prezidentom republiky Bosna a Hercegovina. Od roku 1992 do roku 2000 bol taktiež vedúcim členom štátneho prezídia Bosny a Hercegoviny. V roku 1992 vyhlásil na základe medzinárodne uznaného referenda nezávislosť Bosny a Hercegoviny, čo viedlo ku vzniku najkrvavejšieho vojnového konfliktu v Európe od skončenia druhej svetovej vojny.

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Alija Izetbegović sa narodil ako syn bohatého statkára v severobosnianskom meste Bosanski Šamac,v ktorom tiež navštevoval chlapčenské gymnázium.V roku 1940 sa jeho rodina presídlila do Sarajeva, kde vyrastal pod vplyvom tradičnej, liberálnej kultúry slovanských moslimov. Ovládal niekoľko jazykov, medzi inými nemecký, francúzsky i anglický. Od raného veku sa zasadzoval za právo moslimov na vyznávanie svojej viery. Ako šestnásťročný vstupuje do organizácie Mladi Muslimani v Sarajeve.Počas druhej svetovej vojny sa venoval humanitárnej činnosti, ukrývaním moslimských civilistov, ktorí sa skrývali pred ustašovskými a četnickými oddielmi. Rovnako pomáhal obnovovať vojnou zničené mešity. Po prevzatí moci komunistami v roku 1946 bol za túto činnosť obvinený z nacionalizmu a šírenia národnej neznášanlivosti, a bol odsúdený na 3 roky väzenia. Po odsedení trestu dokončuje štúdá na právnickej fakulte v Sarajeve a pracuje ako právnik pre viacero významných podnikov v Bosne a Hercegovine. Je autorom mnohých publikácií a štúdií, medzi ktorými sú najznámejšie diela : Islam medzi východom a západom a Islamská deklarácia .

Tieto diela boli preložené do viacerých jazykov a predávané v mnohých krajinách sveta. Keď v roku 1970 vydal Islamskú deklaráciu, bol vyhlásený za tzv. antisocialistický a nacionalistický živel. V roku 1983 ho vo vykonštruovanom procese odsúdili na 14 rokov väzenia, čím sa stal politickým väzňom. V čase jeho uväznenia je v USA publikovaná jeho kniha Islam medzi východom a západom . V nej sa Izetbegović pokúša definovať status bosenských moslimov a vysvetľuje v nej zlúčiteľnosť európskych demokratických princípov so sunnitským učením islamu. Po 5 rokoch je prepustený z väzenia a v roku 1988 su uverejnené jeho „väzenské zápisky“, v ktorých analyzoval najvplyvnejšie európske ideológie 20. storočia: komunizmus, fašizmus a kapitalizmus, a podal v nich svoju predstavu o ich vzťahu k islamu. V roku 1999 vydal knihu „Môj beh za slobodou“ a v roku 2000 knihu autobiografických zápiskov. Získal za ne viacero medzinárodných ocenení a čestný doktorát na istambulskej univerzite.

Občianska vojna[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1990 založil spoločne s Fikretom Abdićom (ktorý sa neskôr stal jeho politickým rivalom) Stranu demokratickej akcie. Táto strana vyšla 16. novembra 1990 víťazne z parlamentných volieb, keď porazila národne orientované strany bosnianskych Srbov (SDS), a bosnianskych Chorvátov (HDZ)