Preskočiť na obsah

Anabaptizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Anabaptisti)

Anabaptisti alebo novokrstenci (z gr. ανα - znovu + βαπτιζω - krstiť) je jedno z mnohých reformných kresťanských náboženských hnutí, ktoré vznikli v 16. storočí. Je to pôvodne ľudová sekta so sociálnorevolučným zameraním. Teologicky vyšli jednak zo starších ľudových kacírstiev, jednak z U. Zwingliho.

Pôvod hnutia bol vo Švajčiarsku, Tirolsku, južnom Nemecku a Východnom Frízsku, ale rýchlo sa rozšírilo po celej strednej Európe. Zakladateľmi hnutia boli náboženskí reformátori ako Ulrich Zwingli a jeho radikálni prívrženci Konrad Grebel a Felix Manz.

Anabaptisti počas reformácie vystupovali ako stúpenci radikálnej obnovy kresťanstva. Odmietali krst novorodencov, ktorý vyhlasovali za neplatný a zdôrazňovali vedomé prijatie krstu dospelými veriacimi. Odmietali tiež cirkevnú a spoločenskú hierarchiu a hlásali spoločné vlastníctvo. V oboch bodoch boli inšpirovaní myslením Tomáša Müntzera.

V anabaptistickom hnutí majú svoje korene napríklad menoniti, kvakeri, amišovia a v určitom zmysle aj baptisti.

V 16. storočí ich vyhnali zo Švajčiarska a juhozápadného Nemecka. Odišli do Holandska, severozápadného Nemecka, na Moravu a na Slovensko. V 17. stor. ich protireformácia z Moravy vytlačila v ďalšej vlne na Slovensko a ďalej na východ (Sedmohradsko). V 18. storočí sa presunuli do Sedmohradska odtiaľ do južného Ruska a severnej Ameriky.

Na našom území sa objavili už koncom 20-tych rokov na Spiši (v Levoči, Švedlári, v Spišskej Novej Vsi).[1] Na územie západného Slovenska a južnej Moravy sa anabaptisti dostali ako vyhnanci z Nemecka po roku 1545. Uhorský snem ich však v roku 1548 nariadil vyhnať z krajiny. Do konca 16. storočia sa rozšírili do viacerých západoslovenských obcí, ležiacich najmä na území panstva šľachtického rodu Ňáriovcov (hist. Nyáry). Žili napríklad v Sobotišti, Holíči, Kopčanoch, Veľkých Levároch a v ďalších obciach. Keďže boli prenasledovaní štátnymi úradmi a majoritné katolícke obyvateľstvo ich tiež priateľsky neprijímalo, žili značne uzavreto na svojich usadlostiach a navzájom sa podporovali. Na Slovensku dostali ľudové pomenovanie habáni, pravdepodobne odkazujúce na to, že vlastnili murované domy ("haus habend" = dom majúci).

Novokrstenci boli zruční remeselníci, vynikali najmä v garbiarstve, v kováčstve a tiež v hrnčiarstve. Vyrábali veľmi obľúbenú maľovanú a glazovanú keramiku, tzv. habánsku majoliku.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 36.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.