Anakles (hrnčiar)
Anakles (starogr. Ἀνακλῆς) bol grécky hrnčiar v 3. štvrtine 6. stor. pred Kr.[1][2]
Anakles, ktorého meno je známe hlavne z berlínskej čiernofigúrovej čaše (kylix typu Band[3], Antikensammlung F 1801, Berlin[4]) signovanej spolu s hrnčiarom Nikosthenom, patril medzi prvých aténskych „majstrov malých čaší“, t. j. tvorcov čaší (kylikes).[5] Kylix podpísaný Anaklom a Nikosthenom sa stratil počas druhej svetovej vojny. Táto strata je obzvlášť poľutovaniahodná, pretože tento kylix bol jedným z dvoch atických váz, o ktorých je známe, že mali dva nápisy EPOIESEN – „zhotovil“ od dvoch rôznych výrobcov (zvyčajne sú na týchto vázach dva rozličné nápisy EGRAFSEN a EPOIESEN – „namaľoval“ a „zhotovil“, ktoré sa na atických vázach objavujú približne od roku 570 pred Kr.[6]).[3] Je ťažké uveriť, že sa Anakles a Nikosthenes striedali pri tvorbe jednej čaše. Je pravdepodobnejšie, že čiernofigúrové zobrazenia Herakla bojujúceho s Hydrou na oboch stranách čaše a dva podpisy namaľoval Anakles. Tieto podpisy by mohli znamenať niečo ako „Anakles a Nikosthenes vyrobili čašu spoločne“, jeden ju vyrobil, druhý ozdobil (niektorí znalci podpisy na čaši považujú za „staroveký falzifikát“[4]).[7] Zdá sa pravdepodobné, že v jeho aténskej hrnčiarskej dielni s ním Nikosthenes uzavrel partnerstvo (alebo bol jeho žiakom) a neskôr sa stal jej majiteľom. Koncom 6. storočia pred Kr. zrejme od Nikosthena prevzal túto dielňu Pamfaios.[2]
Medzi jeho ďalšie signované diela patrí fragment čaše (kylix typu Lip) z Florencie (Museo Archeologico Etrusco 141805), datovaný do rokov 545/40 pred Kr.,[8][9] čiernofigúrový kylix typu Lip v súkromnej zbierke v Zürichu (predtým Morin-Jean Collection, Paríž[10]),[11] ďalší kylix typu Lip v súkromnej zbierke v New Jersey a stratený lipský fragment kylixu typu Lip (Antikenmuseum der Universität Leipzig [1]) s fragmentárnymi signatúrami (na strane A: ΑΝΑ[..]Μ[.. a strane B: ΑΝΑΚΛ[..), objavený v etruskej hrobke neďaleko talianskeho mesta Cerveteri.[12] V archeologickej lokalite tureckej obce Bayraklı (Stará Smyrna) sa počas vykopávok našiel fragment čaše (kylix typu Band), na ktorom sa zachovali prvé tri písmená nápisu ΑΝΑ[...].[13] Archeologička Yasemin Tuna-Nörlingová tento nápis, aj podľa typu písma, identifikovala ako súčasť mena hrnčiara Anakla.[14][12]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Ernst Pfuhl. Masterpieces of Greek Drawing and Painting. London : Chatto and Windus, 1926. S. 16.
- ↑ a b Gordon Campbell. The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture: Macedonia to Zygouries. Oxford : Oxford University Press, 2007. ISBN 978-01-9530-082-6. S. 130.
- ↑ a b Vincent Tosto. The Black-figure Pottery Signed Nikosthenesepoiesen. Amsterdam : Allard Pierson Museum, 1999. ISBN 978-90-7121-130-0. S. 148.
- ↑ a b Corpus vasorum antiquorum: France. Musée du Louvre. Paris : E. Champion, 2008. S. 21.
- ↑ Tyler Jo Smith, Dimitris Plantzos. A Companion to Greek Art. Hoboken : John Wiley & Sons, 2018. ISBN 978-11-1926-681-5. S. 50.
- ↑ Musée royal de Mariemont. Le vase grec et ses destins. München : Biering & Brinkmann, 2003. ISBN 978-39-3060-940-6. S. 33.
- ↑ Jeffrey M. Hurwit. Artists and Signatures in Ancient Greece. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-11-0710-571-3. S. 87.
- ↑ The Journal of Hellenic Studies. New York : Kraus Reprint, 1931. S. 194.
- ↑ Dietrich von Bothmer. The Amasis Painter and his World. Malibu : Getty Publications, 1985. ISBN 978-05-0023-443-3. S. 207.
- ↑ John Davidson Beazley. Amasea. London : Council of the Society for the Promotion of Hellenic Studies, 1931. S. 174.
- ↑ Juliette de La Genière, Académie des inscriptions & belles-lettres (France). Les clients de la céramique grecque. Paris : Académie des inscriptions et belles-lettres, 2006. ISBN 978-28-7754-177-0. S. 129.
- ↑ a b Vincent Tosto. The Black-figure Pottery Signed Nikosthenesepoiesen. Amsterdam : Allard Pierson Museum, 1999. ISBN 978-90-7121-130-0. S. 187.
- ↑ Pieter Heesen, H. A. G. Brijder, J. L. Kluiver. The J.L. Theodor Collection of Attic Black-figured Vases. Amsterdam : Allard Pierson Museum, 1996. ISBN 978-90-7121-126-3. S. 126.
- ↑ Yasemin Tuna-Nörling. Die attisch-schwarzfigurige Keramik und der attische Keramikexport nach Kleinasien. Tübingen : Ernst Wasmuth Verlag, 1995. ISBN 978-38-0301-762-8. S. 11-12.
