Anastázia Nikolajevna Romanovová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anastázia Nikolajevna Romanovová
ruská veľkokňažná
veľkokňažná Anastázia Nikolajevna, cca 1914
veľkokňažná Anastázia Nikolajevna, cca 1914
Anastázia Nikolajevna Romanovová, erb (z wikidata)
Anastázia Nikolajevna Romanovová, podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaRomanov-Holstein-Gottorp
Biografické údaje
Narodenie18. jún 1901
Petergof, Petrohrad, Ruské impérium
Úmrtie17. júl 1918 (17 rokov)
Jekaterinburg, Sovietske Rusko
Rodina
OtecMikuláš II.
MatkaAlexandra Fiodorovna
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAnastázia Nikolajevna Romanovová
(multimediálne súbory na commons)

Anastázia Nikolajevna Romanovová (rus. Анастасия Николаевна Романова; * 18. jún 1901, Petergrof, Petrohrad, Ruské impérium - † 17. júl 1918, Jekaterinburg, Sovietske Rusko) bola najmladšou dcérou ruského cára Mikuláša II., a jeho manželky, cárovnej Alexandry Fiodorovny.

Anastázia bola mladšou sestrou veľkokňažien Oľgy, Tatiany a Márie a bola staršou sestrou cároviča Alexeja Nikolajeviča. Spolu s rodinou ju zavraždili bolševici 17. júla 1918 v Jekaterinburgu.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkokňažná Anastázia v roku 1904

Anastázia sa narodila 18. júna 1901. Bola štvrtou dcérou cára Mikuláša II. a cárovnej Alexandry. Po jej narodení cársky pár netajil sklamanie z toho, že sa im narodila ďalšia dcéra.

Bola pomenovaná na počesť svätej Anastázie, mučeníčky zo 4. storočia.[2]

Anastázia bývala v spoločnej izbe so staršou sestrou Máriou, s ktorou si boli blízke.

Revolúcia[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 1917 sa v krajine vystupňovala nespokojnosť s vládou jej otca Mikuláša II., čo vyústilo do februárovej revolúcie. Mikuláš II. abdikoval 15. marca. Od 9. marca bola cárska rodina na rozkaz Dočasnej vlády držaná v domácom väzení v Alexandrovskom paláci v Carskom Sele. Deti sa v lete nakazili osýpkami. V dôsledku vysokých teplôt a liekov začali dievčatám vypadávať vlasy a po konzultácii s lekárom napokon deťom oholili úplne hlavy.

Na príkaz Dočasnej vlády bola sa rodina 12. augusta začala presúvať do Toboľsku na Sibíri. Do Toboľsku dorazili 26. augusta 1917.

Po boľševickom prevrate rozhodol Všeruský ústredný výkonný výbor v apríli 1918 o presune Mikuláša do Moskvy, kde sa mal zodpovedať súdu. S bývalým cárom odišla aj manželka Alexandra a dcéra Mária. Anastázia zostala so sestrami Tatianou a Oľgou a s bratom Alexejom v Toboľsku. 3. mája 1918 vyšlo najavo, že odchod bývalého cára do Moskvy bol z nejakého dôvodu zrušený a cár Mikuláš so ženou Alexandrou a dcérou Máriou boli nútení zostať v dome inžiniera Ipatieva v Jekaterinburgu. Cárovná požiadala svoje dcéry, aby „správne zlikvidovali lieky“, čo bola šifra pre zaistenie šperkov, ktoré sa im podarilo schovať a vziať so sebou. Anastázia pod vedením staršej sestry Tatiany všila zvyšné šperky do korzetov šiat.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Po boľševickom prevrate prepukla v krajine občianska vojna. Po tom čo sa v júli 1918 priblížili Jekaterinburgu oddiely československých légií spolupracujúce s bielou (protiboľševickou) armádou rozhodli boľševici o likvidácii všetkých členov cárskej rodiny.

V noci zo 16. na 17. júla 1918, o 23:30, dvaja špeciálne splnomocnení zástupcovia uralského sovietu odovzdali písomný rozkaz na popravu veliteľovi ochranného oddielu. Po krátkom spore o spôsobe popravy bola cárska rodina prebudená a pod zámienkou možného nebezpečia streľby, presunutá do rohovej suterénnej miestnosti Ipatievovho domu. Romanovci do poslednej chvíle nič netušili. Do suterénu boli prinesené stoličky, na ktorých sa usadila bývalá cárovná a Mikuláš so svojím synom v náručí. Anastázia spolu so svojimi sestrami stála vzadu. Sestry si so sebou priniesli niekoľko osobných vecí a Anastázia aj svojho psa Jimmyho, ktorý ju sprevádzal počas celého exilu. Následne vstúpila do miestnosti popravčia čata, ktorá na bývalého cára a rodinu vystrelila. Niektoré svedectvá naznačujú, že dievčatá Tatiana, Maria a Anastázia prežili prvé výstrely. Zachránili ich klenoty všité do korzetov šiat. Neskôr svedkovia vypočúvaní vyšetrovateľom Sokolovom vypovedali, že z cárových dcér Anastázia odolávala smrti najdlhšie. Ranené dievčatá vrahovia usmrtili bajonetmi a pažbami pušiek. Podľa svedectiev boli údery také silné, že bajonet zakaždým uviazol v podlahe. Spolu s cárskou rodinou zavraždili aj niekoľko členov ich služobníctva, ktorí ich sprevádzali.

Špekulácie o jej prežití[upraviť | upraviť zdroj]

Po jej smrti kolovali neustále zvesti o jej možnom úteku, podporované skutočnosťou, že miesto jej pohrebu nebolo známe počas desaťročí komunistickej vlády. Opustenú baňu slúžiacu ako hromadný hrob neďaleko Jekaterinburgu, v ktorej sa nachádzali okyslené pozostatky cára, jeho manželky a troch ich dcér, odhalili v roku 1991. Telá Alexeja Nikolajeviča a jednej z dievčat - buď Anastázie alebo jej staršej sestry Márie - boli objavené v roku 2007. Jej údajné prežitie bolo presvedčivo vyvrátené. Vedecké analýzy vrátane testov DNA potvrdili, že pozostatky patria členom cárskej rodiny, čo ukazuje, že všetky štyri veľkokňažné boli zavraždené v roku 1918.

Niekoľko žien falošne tvrdilo, že boli Anastázia. Najznámejšou podvodníčkou je Anna Andersonová. Andersonovej telo bolo po jej smrti v roku 1984 spopolnené, ale testovanie DNA v roku 1994 nepreukázalo žiadny vzťah k rodine Romanovcov.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Did Duchess Anastasia Survive Her Family’s Execution? [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2021-05-15]. Dostupné online.
  2. RAPPAPORT, Helen. Four Sisters:The Lost Lives of the Romanov Grand Duchesses. [s.l.] : Pan Macmillan, 2014. 491 s. ISBN 978-0-230-76817-8. S. 59-60.
  3. MASSIE, Robert K.. The Romanovs (The Final Chapter). [s.l.] : Random House, 1995. 308 s. ISBN 978-0-394-58048-7. S. 194–229.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]