Andrej Kapustáš
| Andrej Kapustáš | |
| poľský ekonóm | |
| Narodenie | 24. november 1757 Hlohovec |
|---|---|
| Úmrtie | december 1796 Vilnius, Litva |
| Rodičia | Jozef Kapustáš, Anna Furmanová |
Andrej Kapustáš (* 24. november 1757, Hlohovec – † december 1796, Vilnius) bol poľský ekonóm slovenského pôvodu.
Narodil sa ako prvé zo siedmich detí manželov Jozefa Kapustáša a Anny Furmanovej. V rodnom meste navštevoval školu, v ktorej sa naučil nemecky a hebrejsky.
Odchod do zahraničia[upraviť | upraviť zdroj]
Po štúdiách odišiel do Postupimu a pracoval v ekonomickom sektore spolu so svojím spoločníkom Františkom Morinom. Okolo roku 1780 sa usadil vo Varšave a viedol tu banku. Po krachu ostatných bankových domov sa jeho banka stala jedinou v Poľsku a získala tak významné postavenie. Bol priateľom Ignáca Działyńského, člena vplyvnej rodiny Działyńskych, a tiež správcom jeho finančných transakcií. Działyński bol zástupcom Tadeusza Kościuszka v Najvyššej národnej rade a neskôr významný poľský diplomat. Kapustáš bol okrem iného členom illuminátskej slobodomurárskej lóže. Zaoberal sa svojským výkladom biblie a talmudu, veril v predpovede a kabalu. V decembri 1790 mu bol udelený poľský šľachtický titul a 17. decembra 1791 erb Odrowaž (pôvodne moravský erb Odřivous), ktorý mal v červenom štíte striebornú strelu na luku. Erb rodu Kapustášovcov mal v modrom štíte strieborného pelikána s červenou ranou na prsiach, kŕmiaceho mláďatá.
V roku 1789 vydal anonymne brožúru, v ktorej hovorí o potrebe založiť v Poľsku národnú banku. O rok neskôr prišiel s presnejším projektom, v ktorom rátal so základným kapitálom 40 miliónov zlotých. Z nich by vlastnil polovicu štát a druhú polovicu súkromní majitelia. V pláne ju rozdelil na dve oddelenia, prvé by sa venovalo emisii a druhé úveru na 7-percentný úrok. Zo ziskov by išli peniaze na výstavbu pevností ciest a kanalizácií. V ďalších svojich brožúrach sympatizoval s Francúzskou revolúciou. Od 3. mája 1792 bol členom magistrátu mesta Varšava.
Účasť v sprisahaní[upraviť | upraviť zdroj]
Do sprisahania proti kráľovi ho zatiahol Działyński. Od júla 1793 pripravovali spolu plán povstania a Kapustáš venoval 27 000 zlotých do jeho prípravy, hoci chcel, aby povstanie vypuklo neskôr, ako bolo v pláne. Sprisahaniu však prišli úrady v marci 1794 na stopu a Kapustáš sa musel skrývať na okolí Krakova. Do Varšavy sa vrátil v máji a Kosciuszko ho vymenoval za člena poriadkovej komisie Najvyššej národnej rady. Kapustáš v nej neskôr zastupoval predsedu. Pracoval tiež ako gestor, organizátor a šéf finančného rezortu. Naprojektoval prvé poľské peniaze a venoval dostatok času aj ich typografickej realizácii. Počas povstania mal jeho rezort za úlohu aj opravu zbraní.
21. decembra 1794 zatkli Kapustáša a ďalších jeho spoločníkov. Deportovali ich do Petropavlovskej pevnosti a podrobili výsluchu. Väzenie mu nerobilo dobre, pretože bol vychudnutý a drobného vzrastu, navyše trpel častými epileptickými záchvatmi. Napriek zdravotným problémom sa venoval prekladu Biblie a rôznym filozofickým otázkam. 3. decembra 1796 ho prepustili z väzenia a odišiel do mesta Vilnius, kde o pár dní zomrel.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- Šimončič, J.: Hlohovčan Kapustáš - spolupracovník Tadeusza Kościuszku. Príroda a spoločnosť, 1977, č. 12, s. 42-47