Anjouovská ríša

Ríša Plantagenetovcov
franc. L'Empire Plantagenêt

↓

1154 – 1214
(formálne do 1242)

↓

vlajka

znak

Geografia

Rozsah Anjouovskej ríše okolo roku 1190

Hlavné mesto

žiadne, iba panovnícky dvor so sídlom v Angers a Chinone

Obyvateľstvo

Jazyky

starofrancúzština, latinčina, normanska francúzština, anglonormančina, stredná angličtina, gaskončina, baskičtina, stredná welština, bretónčina, kornčina, stredná írština, cumbrijčina

Náboženstvo

rímskokatolícke (štátne), judaistické

Štátny útvar

Štátne zriadenie

personálna únia feudálnych monarchií

Mena

livre, strieborná penny, zlatá penny

Predchádzajúce štáty:

	Anglické kráľovstvo
	Anjouovské grófstvo
	Maine (provincia)
	Touraine
	Normanské vojvodstvo
	Akvitánske vojvodstvo
	Gaskonske vojvodstvo
	Bretónske vojvodstvo
	Dublinské kráľovstvo
	Leinsterské kráľovstvo
	Kráľovstvo Mide

Nástupnícke štáty:

	Anglické kráľovstvo
	Francúzske kráľovstvo
	Anjouovské grófstvo
	Maine (provincia)
	Touraine
	Normanské vojvodstvo
	Akvitánske vojvodstvo
	Gaskonske vojvodstvo
	Bretónske vojvodstvo
	Írske lordstvo

Anjouovská ríša, alebo aj Angevinská ríša, je novoveké označenie pre personálnu úniu Anglického kráľovstva a rozsiahlych dŕžav v západnom Francúzsku v rokoch 1154 – 1214 v rukách dynastie Plantagenetovcov z rodu Anjouovcov. Preto je taktiež nazývaná Ríša Plantagenetovcov (franc. L'Empire Plantagenêt).

Táto ríša vznikla, keď Henrich II. svoje dedičstvo po otcovi Geoffreyovi Plantagenetovi (normanské vojvodstvo, grófstva Anjou, Maine, Touraine) a po matke Maud (anglické kráľovstvo) v roku 1154 rozšíril sobášom s Eleonórou Akvitánskou o akvitánske vojvodstvo a Gaskonsko. Následne k panstvu pripojili ešte bretónske vojvodstvo. Vládnuca vrstva bola jazykovo a kultúrne francúzska.

Anjouovská ríša, ktorá sa rozpínala medzi Škótskom a Pyrenejami, bola najmocnejším politickým útvarom v Európe v druhej polovici 12. storočia. Plantagenetovci boli ako anglickí králi rovní francúzskemu kráľovi, ale ako francúzski vojvodcovia a kniežatá stáli voči nemu formálne vo vazalskom postavení. Svojim potenciálom ríša prispela významne k ekonomickému rozmachu západnej Európy, na druhú stranu však jej existencia a rozpínavosť vážnym spôsobom skomplikovala vzťahy medzi panovníkmi Anglicka a Francúzska a vytvorila zázemie pre budúce vojny medzi oboma krajinami.

Obdobie rozmachu Anjouovskej ríše bolo ukončené v rokoch 1204 až 1206 porážkou Jána Bezzemka po jeho strete s francúzskym kráľom Filipom II. Augustom, ktorý získal podstatnú časť jeho pevninských dŕžav. Táto zmena bola potvrdená francúzskym víťazstvom pri Bouvines v roku 1214. Spory o francúzske dŕžavy medzi Kapteovcami a Plantagenetovcami však trvali naďalej a mali neskôr pokračovanie v storočnej vojne.