Preskočiť na obsah

Anna Leopoldovna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anna Leopoldovna
regentka
Anna Leopoldovna
Anna Leopoldovna, erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaMeklenburgovci
Panovanie1740 - 1741
Predchodcaregent Ernest Johann Biron (za Ivana VI. do 8.(19. novembra) 1740)
NástupcaAlžbeta I.
Ostatné titulyprincezná Meklenbursko-Šverínska
Biografické údaje
Pôvodné menoAlžbeta Katarína Kristína Meklenbursko-Šverínska
Narodenie7. (18. december) 1718
Rostock, Nemecko
Úmrtie18. marec 1746 (27 rokov)
Cholmogory, Rusko
PochovanieLavra Alexandra Nevského, Petrohrad, Rusko
Rodina
Manžel
Anton Ulrich Brunšvický
Potomstvo
Ivan Antonovič (Ivan VI.) (17401764)
Katarína Antonovna (17411807)
Alžbeta Antonovna (17431782)
Peter Antonovič (17451798)
Alexej Antonovič (17461787)
OtecKarl Leopold Meklenburský
MatkaKatarína Ivanovna
(dcéra cára Ivana V.)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAnna Leopoldovna
(multimediálne súbory na commons)

Anna Leopoldovna (rus. Анна Леопольдовна), pôvodné meno Alžbeta Katarína Kristína Meklenbursko-Šverínska (nem. Elisabeth Katharina Christine von Mecklenburg-Schwerin) (* 7. (18. december) 1718, Rostock – † 7. (18. marec) 1746, Cholmogory, Rusko) bola matkou a regentkou ruského imperátora Ivana VI. v rokoch 1740 – 1741.

Anton Ulrich Brunšvický, manžel Anny Leopoldovny

Podľa želania Petra I. vydali najstaršiu z troch dcér Petrovho spoluvládcu Ivana V. Katarínu Ivanovnu v roku 1716 za vojvodu meklenbursko-šverínskeho Karla Leopolda. Bola to politická svadba, ktorou chcel Peter I. dosiahnuť spojenectvo s Meklenburgovcami proti Švédsku, aby tým zaistil morskú obchodnú cestu medzi Ruskom a západnou Európou. Rovnako mal Peter I. v úmysle využívať prístavy v Meklenbursku ako doky pre ruskú flotilu a využiť meklenburské odbytiská na predaj ruského tovaru. Karl Leopold sa uchádzal spočiatku o Kataríninu sestru Annu Ivanovnu, vdovu po kurónskom vojvodovi (budúca ruská imperátorka Anna I.). Peter I. mu však za nevestu vybral práve Katarínu Ivanovnu.

Detstvo a mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Alžbeta Katarína Kristína Meklenbursko-Šverínska sa narodila vojvodovi Karlovi Leopoldovi Meklenburskému a jeho žene Kataríne Ivanovne 18. decembra 1718 v meklenburskom meste Rostock (dnes Nemecko). Manželstvo nebolo šťastné, Katarína Ivanovna dlho nevydržala znášať manželovo hrubé až brutálne správanie a spolu s dcérou Alžbetou v roku 1722 opustila manžela a vrátila sa do Ruska. Manželstvo nebolo nikdy oficiálne rozvedené, ale manželia sa už nikdy nestretli. Malá Alžbeta s matkou žila u príbuzných v Moskve, Petrohrade a v rodinných sídlach v okolí týchto miest. Po nástupe matkinej sestry Anny Ivanovny na trón ako imperátorky Anny I. bola od roku 1730 Alžbeta Meklenburská vychovávaná na cárskom dvore. Keďže imperátorka nemala žiadnych potomkov a chcela zanechať trón v rukách rodiny, v roku 1732 vyhlásila za dediča ruského trónu a svojho následníka budúceho mužského potomka svojej netere (dcéry Kataríny Ivanovny), Alžbety Meklenburskej. V máji 1733 prestúpila Alžbeta Meklenburská na pravoslávie a podľa tradície prijala pravoslávne meno Anna Leopoldovna. Krátko po krste jej matka a sestra cárovnej zomrela, čo ešte viac zblížilo Annu Leopoldovnu s cárovnou Annou I.

Vo svojich 21 rokoch sa v roku 1739 Anna Leopoldovna vydala za vojvodu Antona Ulricha Brunšvického a v auguste 1740 sa im narodil vytúžený následník trónu Ivan VI. O dva mesiace neskôr – 17. (28. októbra) 1740 – cárovná Anny I. umiera. Na smrteľnej posteli potvrdila svoje dávnejšie želanie a podpísala listiny o následníctve dvojmesačného Ivana Antonoviča a za regenta ustanovila svojho milenca Ernesta Birona.

Regentská vláda

[upraviť | upraviť zdroj]

Rodičia nového imperátora si s regentom Bironom už počas prvých dní vlády nerozumeli. Viacerým mocenským táborom nevyhovoval bývalý cárovnin milenec a cudzinec s neobmedzenou mocou na ruskom cárskom tróne. Аnna Leopoldovna získala na svoju stranu silného spojenca – poľného maršala grófa Christopha von Münnicha. Münnich za pomoci armády v noci 8. (19. novembra) 1740 zatkol a uväznil regenta Birona aj s jeho manželkou. Následne Birona zbavili regentstva a poslali do vyhnanstva na Sibír.

Novou regentkou a faktickou vládkyňou Ruského impéria sa stala matka imperátora Ivana VI., Anna Leopoldovna. Anna Leopoldovna však nebola vôbec spôsobilá spravovať krajinu a postupne odovzdala svoju moc grófovi Münnichovi, ktorého zo scény následne vytlačil Ostermann.

Všeobecná nespokojnosť, ale i neustále intrigy a boj o moc sa stupňovali a o rok neskôr, v noci na 25. novembra (6. decembra) 1741 sa uskutočnil ďalší prevrat a na trón sa posadila dcéra Petra I. Veľkého ako Alžbeta I. Na cársky trón sa tak dostáva druhá dedičská línia – línia potomkov Petra Veľkého.

Vyhnanstvo a smrť

[upraviť | upraviť zdroj]

Alžbeta I. po svojom nástupe na cársky trón najprv vypovedala zvrhnutého imperátora Ivana VI. s jeho rodičmi (Annou Leopoldovnou a Antona Ulricha Brunšvického) z Ruska, ale nakoniec sa rozhodla celú rodinu uväzniť. Anna Leopoldovna zomrela na následky vyčerpania krátko po pôrode svojho piateho dieťaťa v Cholmogorách pri Archangeľsku v marci 1746.

Telo Anny Leopoldovny bolo prevezené do Petrohradu a pochované v Blagoveščenskom chráme lavry Alexandra Nevského. Manžel Anny Leopoldovny Anton Ulrich Brunšvický zomrel v Cholmogorách o 29 rokov. Jej najstarší syn, bývalý imperátor Ivan Antonovič bol ako „štátny väzeň“ premiestnený v roku 1756 do väznice pevnosti v Šlisseľburgu pri Petrohrade, kde bol neskôr zavraždený. Zostávajúce štyri deti prežili vo vyhnanstve vyše 36 rokov. Až počas vlády imperátorky Kataríny II. im po dlhom vyjednávaní s dánskou kráľovnou (sestrou Antona Ulricha) bolo dovolené v roku 1780 odísť z Ruska do dánskeho mesta Horsens. Katarína II. im vyplatila „odškodné“ 200.000 rubľov a každoročne posielala po 8.000 rubľov na každého[1]. V Horsense žili deti Anny Leopoldovny až do svojej smrti – princezná Alžbeta zomrela v októbri 1782, v novembri 1787 princ Alexej a vo februári 1798 Peter. Ako posledná zomrela v roku 1807 princezná Katarína, ktorá už hluchá a nevládna, hovoriaca iba po rusky žiadala o umožnenie návratu do Ruska, aby tu mohla dožiť[1]. Návrat jej však nebol z ruskej strany nikdy umožnený.

Poznámka k uvádzaniu dátumov

[upraviť | upraviť zdroj]

V článku sú uvádzané dvojité zápisy dátumov udalostí spätých s územím Ruského impéria. Je to z dôvodu, že do februára 1918 platil na území Ruska juliánsky kalendár. Dátumy podľa juliánskeho kalendára sú o niekoľko dní „posunuté dozadu“ oproti dnes používanému gregoriánskemu kalendáru. Odchýlka dátumov sa s pribúdajúcimi rokmi zväčšovala (približne 1 deň za 128 rokov), preto rozdiel v historických dátumoch nemusí byť stále rovnaký. V období života Anny Leopoldovny a jej syna Ivana VI. bol tento rozdiel 11 dní.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Анна Леопольдовна [online]. Chronos.ru, [cit. 2011-11-18]. Kapitola книгa О.В.Сухарева: Кто был кто в России от Петра I до Павла I, Москва, 2005. Dostupné online. (v ruštine)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Анна Леопольдовна na ruskej Wikipédii.


Anna Leopoldovna
Romanovci
Vladárske tituly
Predchodca
Ernest Biron
regent imperátora Ivana VI.
regentka imperátora Ivana VI.
17401741
Nástupca
Alžbeta I.