António Egas Moniz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
António Egas Moniz
portugalský neurológ a neurochirurg
António Egas Moniz
Rod. meno António Caetano de Abreu Freire Egas Moniz
Narodenie 29. november 1874
Avanca, Portugalsko
Úmrtie 13. december 1955 (81 rokov)
Lisabon, Portugalsko
Alma mater Universidade de Coimbra
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons António Egas Moniz

António Egas Moniz, celým menom António Caetano de Abreu Freire Egas Moniz (* 29. november 1874, Avanca, Portugalsko – † 13. december 1955, Lisabon) bol portugalský neurológ a neurochirurg, priekopník cerebrálnej angiografie. Ako prvý lekár na svete vykonal lobotómiu, a je tak považovaný za jedného zo zakladateľov psychochirurgie.[1] V roku 1949 získal ako prvý Portugalčan Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo (spolu so švajčiarskym fyziológom W. R. Hessom).

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1902 sa stal profesorom na Katedre neurológie, ale o rok neskôr vstúpil do politického života. Bol vymenovaný portugalským veľvyslancom v Madride a neskôr tiež ministrom zahraničných vecí. Roku 1920 sa vrátil späť k medicíne.[2]

Roku 1927 vyvinul mozgovú angiografiu, ktorá umožňovala vizualizáciu ciev v mozgu, za čo bol dvakrát nominovaný na Nobelovu cenu,[3] ktorú nakoniec získal roku 1949 za objav lobotómie.[2]

Prvú lobotomickú operáciu - ktorú označili ako prefrontálna leukotómia - vykonal spolu s neurochirurgom Pedrom Almeida Limom (* 1903 – † 1985) v novembri 1935. Pri operácii boli pacientom vyvŕtané do lebky dva otvory s priemerom 1,5 až 2 cm, ktorými sa zaviedli injekcie s liehom do prefrontálnej kôry. Dlhými nožmi potom operatér pohyboval hore a dole, čím bola zničená veľká časť nervových dráh v bielej aj sivej hmote mozgovej.

V roku 1948 sa uskutočnilo už asi 20 tisíc obdobných zákrokov, najmä pacientom trpiacim schizofréniou, alebo depresiou.[4] Súčasne však vychádzali čoraz viac najavo problematické stránky lobotómie. Na prvom mieste to bola vysoká úmrtnosť, ďalej sa jednalo o vznik rozsiahlych hematómov v čelných lalokoch, u niektorých pacientov sa rozvinula epilepsia. Pokiaľ ide o psychické dôsledky, pacienti síce mali nižšie napätie, alebo nepokoj, zároveň ale apatiu, pasivitu, neschopnosť sústrediť sa a emocionálnu plochosť.[2] Spolu s rozvojom psychofarmák v 50. rokoch tak využívanie lobotómie rýchlo klesalo.

V roku 1939 Moniza postrelil pacient, následkom čoho zostal pripútaný na vozík.[5][6][7] Zomrel o 16 rokov neskôr vo veku 81 rokov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BERRIOS, German E.. The origins of psychosurgery: Shaw, Burckhardt and Moniz [online]. History of Psychiatry. Dostupné online. (0957-154X)
  2. a b c MOLÁKOVÁ, Alice. Historický průřez výběrovými psychiatrickými metódami [online]. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci. S. 29. Dostupné online.
  3. World of Scientific Discovery on Antonio Egas Moniz [online]. bookrags.com, 2010-7-11. Dostupné online.
  4. ANSSON, Bengt. Controversial Psychosurgery Resulted in a Nobel Prize [online]. Nobelprize.org, 1998-10-29. Dostupné online. (anglicky)
  5. "He was forced to retire from his professorship when he turned 70 in 1943, but he stayed fairly active in the field until 1949 when a paranoid patient (who did not have a leucotomy) shot him four times." FINGER, Stanley (1994). Origins of Neuroscience: A History of Explorations Into Brain Function. Oxford University Press.
  6. "Aged 65, he was shot by a patient suffering from schizophrenia; partially recovered, he died on 18th December 1955." (2008) Cambridge Textbook of Effective Treatments in Psychiatry. Cambridge University Press.
  7. Jansson, Bengt (29 October 1998) "Controversial Psychosurgery Resulted in a Nobel Prize". Retrieved 05-02-2012

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku António Egas Moniz na českej Wikipédii.