Anton Baláž

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Anton Baláž
slovenský prozaik, scenárista, dramatik a publicista
Narodenie20. september 1943 (75 rokov)
Lehota pod Vtáčnikom, Slovensko

Anton Baláž (* 20. september 1943, Lehota pod Vtáčnikom) je slovenský prozaik, televízny a filmový scenárista, rozhlasový dramatik a publicista.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v banícko-robotníckej rodine, vzdelanie získaval v Lehote pod Vtáčnikom, Košiciach, Prievidzi a neskôr navštevoval v rokoch 1965 – 1970 filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor žurnalistika. Po skončení štúdia sa stal redaktorom, neskôr šéfredaktorom spoločenského týždenníka Sloboda. Po novembri 1989 bol šéfredaktorom Slovenského denníka. V rokoch 1993 – 1994 pracoval v Kancelárii prezidenta SR. V súčasnosti je na dôchodku, predtým pracoval v Literárnom informačnom centre. Žije v Bratislave, kde pôsobí najmä ako novinár.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Svoju prvú poviedku uverejnil už v roku 1970 v časopise Mladá tvorba, no prvý román mu vyšiel až v roku 1977. Po zošrotovaní debutu Bohovia ročných období oficiálne vstúpil do literatúry historickými románmi Sen pivníc a Tiene minulosti. Vo svojich dielach sa zaoberá spoločenskými problémami, (Skleníková Venuša, Tu musíš žiť), vykresľuje obraz posledných rokov totalitného režimu (Chirurgický dekameron), no pre jeho neskoršiu tvorbu je tiež charakteristické groteskné a fantastické vnímanie reality (Hijó, kone Stalinove!, Kronika šťastných zajtrajškov, Tábor padlých žien). V druhej polovici 90. rokov nachádza pre svoju tvorbu novú tematickú oblasť: holokaust slovenskej židovskej komunity a povojnové osudy tých židov, ktorí prežili nemecké vyhladzovacie tábory a snažia sa nájsť nový zmysel života (Trhlina, Oživovanie, Ofélia nie je mŕtva, Krajina zabudnutia). V roku 2003 znova vyšla jeho prozaická prvotina Bohovia ročných období, ktorá aj s odstupom troch desaťročí od prvého vydania pôsobí ako autentická výpoveď o živote vtedajšej mladej generácie. Jeho diela boli preložené do češtiny, nemčiny, poľštiny a ukrajinčiny.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Za román Tu musíš žiť získal Cenu Zväzu slovenských spisovateľov (1983)
  • Za rozhlasové hry Žiť bez Adama, V hlbokom snehu vašej pamäti a Trhlina získal ceny a prémie na domácich i zahraničných festivaloch rozhlasových hier
  • V roku 2008 mu prezident Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1971 – Bohovia ročných období, zošrotované vydanie
  • 1977 – Sen pivníc, román o SNP
  • 1978 – Tiene minulosti, román o spoločenských zmenách
  • 1980 – Skleníková Venuša, román o ekológii
  • 1983 – Tu musíš žiť, román o ľuďoch spätých s chemickou továrňou
  • 1989 – Chirurgický dekameron, román z nemocničného prostredia
  • 1992 – Hijó, kone Stalinove, román s tematikou povojnového združstevňovania
  • 1993 – Tábor padlých žien, román z obdobia „budovania socializmu“
  • 1995 – Kým žiješ, miluj, román
  • 1997 – Kronika šťastnejších zajtrajškov, groteskne poňatá téma povojnových rokov
  • 1998 – Penelopin návrat, román zo súčasnosti
  • 2000 – Krajina zabudnutia
  • 2003 – Bohovia ročných období, obnovené vydanie z roku 1971
  • 2004 – Nežná volavka

Próza pre mládež[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1986 – Kreslo pre dvoch, román

Literatúra faktu[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2007 – Hriešna Vydrica
  • 2010 - Transporty nádeje

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2007 - Ladislav Hanus (1907-1994) - Symbol slovenskej kultúrnosti, Literárne informačné centrum Bratislava, Vydavateľstvo Michala Vaška[1]

Rozhlasové hry[upraviť | upraviť zdroj]

  • Žiť bez Adama (1982)
  • V hlbokom snehu vašej pamäti (1984)
  • Trhlina (1994)
  • Tajná spoveď Fera Kukáča (1996)
  • Oživovanie (1999)
  • Ofélia nie je mŕtva (2003)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]