Preskočiť na obsah

Anton Mihálik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anton Mihálik
slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián, trpiteľ za vieru
Narodenie13. august 1907
Dolné Dubové, Slovensko
Úmrtie19. marec 1982 (74 rokov)
Šaštín-Stráže, Slovensko

Anton Mihálik (* 13. august 1907, Dolné Dubové – † 19. marec 1982, Šaštín-Stráže) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián, trpiteľ za vieru – disident.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudovú školu vychodil vo svojom rodisku. Gymnázium navštevoval na súkromnom Slovenskom gymnáziu v Taliansku v obci Perosa Argentina a v Šaštíne. Saleziánsky noviciát si vykonal v Radne v Slovinsku (1926 – 1927). Teológiu študoval v Ľubľane v Slovinsku (1931 – 1936), kde bol 5. júla 1936 vysvätený aj za kňaza. Pôsobil v Šaštíne (1936 – 1950).

Po násilnom zrušení Saleziánskej spoločnosti z noci z 13. na 14. apríla 1950 bol internovaný do kláštora v Podolínci (krycia operácia pre násilnú likvidáciu mužských rehoľných rádov komunistickým režimom niesla názov Akcia K). Pre svoj aktívny náboženský postoj ho ŠtB zariadila do zoznamu „reakčných a neprevychovateľných“ rehoľníkov a v marci 1952 ho zatkla. Vo vykonštruovanom procese bol obvinený z toho, že ilegálne ukrýval finančné prostriedky pred zoštátnením a tie následne použil na nepriateľskú činnosť a na organizovanie ilegálnych útekov saleziánskych klerikov do zahraničia. Odsúdený bol na 6. rokov väzenia. Väznený bol vo Valdiciach, Jičíne, Leopoldove a v Ilave. V roku 1956 bol amnestovaný. Po prepustení z väzenia žil vo svojom rodisku. V roku 1975 dostal štátny súhlas na kňazskú službu. Ako duchovný vypomáhal v Šaštíne, kde aj zomrel.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]