Aponiovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Aponiovci (Apponyi)
Coa Hungary Family Apponyi.svg
erb rodu Aponiovcov
KrajinaUhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo
Materská dynastiaPéczovci
Titulykastelán, župan, veľvyslanec, minister, strážca kráľovskej koruny, krajinský sudca, diplomat
ZakladateľTomáš (Rúfus) Aponi
Rok založenia
dynastie
14. storočie
Posledná hlava dynastieAlbert II. Aponi
Rok zániku dynastie1970 rod vymrel po praslici
Štátna príslušnosťuhorská

Aponiovci (staršie: Apponyiovci; základný tvar Aponi, staršie: Apponyi; maď. Apponyi) bol uhorský šľachtický rod pochádzajúci z bočnej vetvy rodu Péczovcov. Ich sídlom boli Oponice neďaleko Topoľčian.[1]

Dejiny rodu[upraviť | upraviť kód]

Zakladateľom rodu je Tomáš nazývaný Červený (Rúfus), ktorý bol 1323 kastelánom Čachtického hradu a hradu Branč. Od kráľa Žigmunda Luxemburského získal zámenou za hrad Čeklís (Bernolákovo) hradné panstvo Oponice, podľa ktorého potom začal rod používať predikát. Ďalšie panstvá mal rod v Eberharde (Yberhard, Malinovo),v Jablonici a v Tolnianskej a Békešskej stolici. Diplomatické smerovanie rodu už položil Tomáš Aponi, ktorý bol vyslancom uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého u pápeža Klementa VI. v Avignone roku 1343. Pavol Aponi bol zase vyslancom Štefana Bočkaja vo Viedni roku 1606 vyrokoval mier. V roku 1618 bol cisárom poverený rokovaním o hraniciach medzi Uhorskom a Moravským markgrófstvom. Aponiovci vďaka svojmu vzdelaniu a diplomatickým schopnostiam sa stali tak vyslancami v rôznych krajinách. Vedeli šikovne obhájiť záujem kráľa, uhorskej krajiny a stavov. V 16., 17. a 18. storočí získali Aponiovci barónsky a následne aj grófsky titul. Členovia rodu sa uplatňovali vo vojenských a v politických funkciách. Počas povstania Františka II. Rákóciho (1703 – 1711) boli niektoré majetky rodu v roku 1708 zničené.[2]

Rod sa do povedomia kultúrnej a vzdelanej Európy zapísali hlavne tým, že založil slávnu Aponiovsku knižnicu. Presťahovali ju z Viedne, kde vznikla, do Bratislavy v roku 1825 a sprístupnili ju verejnosti v roku 1827. Navštevovali ju dokonca štúrovci a nechal si posielať do nej knihy z Ruska. Najznámejším novodobým členom rodu je Albert Aponi, ktorý zaviedol maďarizačné Aponiho zákony v roku 1907. Knižnicu z kaštieľa v Oponiciach v roku 1956 pre Maticu Slovensku zachránil františkán Jozef Vševlad Gajdoš.[3]

Známi príslušníci rodu[upraviť | upraviť kód]

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[2]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Aponiovci [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.
  2. a b MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. Bratislava : Perfekt a.s., 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 10 - 11.
  3. Aponiovská knižnica - Bibliotheca Apponiana, Oponice [online]. www.snk.sk, [cit. 2019-08-30]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aponiovci

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]