Apoštolský administrátor
| Duchovenstvo katolíckej cirkvi | |
 | |
| Podľa svätenia | |
|---|---|
| biskup • kňaz • diakon • subdiakon1 | |
| Podľa úradu, titulu či stavu | |
^1 V rímskokatolíckej cirkvi sa od roku 1973 až na výnimky neudeľuje |
Apoštolský administrátor je prelát (môže to byť kňaz alebo biskup) ustanovený pápežom, aby ako ordinár vykonával správu nad apoštolskou administratúrou, nad diecézou, ktorá nemá biskupa, alebo (výnimočne) nad diecézou, ktorej biskup nemôže spravovanie vykonávať (napr. zo zdravotných dôvodov).
Stály apoštolský administrátor[upraviť | upraviť zdroj]
Stály apoštolský administrátor je správcom zriadenej apoštolskej administratúry. Kanonické právo ho stavia na úroveň diecéznemu biskupovi.
Apoštolský administrátor sede vacante[upraviť | upraviť zdroj]
Štandardným postupom v prípade smrti, alebo rezignácie biskupa je voľba administrátora diecézy kolégiom konzultorov, v mimoriadnych prípadoch však správcu diecézy vymenuje priamo pápež. V rokoch 1977 – 1987, keďže nedošlo k dohode medzi komunistickou ČSSR a Svätou stolicou, nebol Július Gábriš menovaný za arcibiskupa novozriadenej trnavskej arcidiecézy, ale až do svojej smrti ju spravoval ako apoštolský administrátor. V roku 2012, pri odvolaní trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka, bol zároveň menovaný za apoštolského administrátora vtedajší svätiaci biskup Ján Orosch.
Apoštolský administrátor sede plena[upraviť | upraviť zdroj]
Apoštolský administrátor sede plena je menovaný za správcu diecézy v čase, keď diecézny biskup nemôže vykonávať správu diecézy zo závažného, ale z povahy veci dočasného dôvodu (napr. dlhodobej choroby alebo z podozrenia spáchania trestného činu).
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Apoštolská administratura na českej Wikipédii.