Diecézny biskup
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Diecézny biskup je biskup spravujúci konkrétnu existujúcu diecézu.
Diecézny biskup v rímskokatolíckej cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]
V rímskokatolíckej cirkvi rozlišujeme sídelného biskupa u diecéz prislúchajúcich k nejakej cirkevnej provincii a vyňatého biskupa u diecéz spadajúcich priamo pod apoštolskú stolicu.
Vymenovanie diecézneho biskupa[upraviť | upraviť zdroj]
Proces vymenovania nového diecézneho biskupa za normálnych okolností určujú Normy pre promócie do biskupskej služby v latinskej cirkvi z roku 1972 a Kódex kánonického práva z roku 1983 (kánony 364, 377 a 378).
Apoštolský nuncius požiada biskupov miestnej cirkvi, aby mu vymenovali 50 tzv. konzultorov (duchovných i laikov, z odporúčaní ktorých vzíde poradovník troch mien. Všetci zúčastnení sú viazaní služobným pápežským tajomstvom (lat. sub secreto pontificio). Pápež vyberá z navrhnutých kandidátov, avšak poradovník pre neho nie je záväzný, môže ho zmeniť. Nunciatúra potom tajne kontaktuje vybraného kandidáta a spýta sa ho, či funkciu prijíma (v prípade, že kandidát zo závažných dôvodov odmietne, postupuje sa ďalej podľa poradovníka).
Biskupom diecézy sa stáva dotyčný po zložení vyznania viery a prísahy vernosti Apoštolskému stolcu vyhlásením vymenovania. Potom sa už môže kánonicky ujať riadenia diecézy. Pre tento akt sa vyžaduje jasné liturgické gesto: sadnutie na biskupský stolec (trón) vo vlastnej katedrále. Pokiaľ dotyčný ešte nie je biskupom, sú mu niektoré právomoci (napr. svätenie kňazov) odopreté, resp. vykonával by ich neplatne, až do okamihu jeho vlastného biskupského svätenia.
Diecézny biskup v iných cirkvách[upraviť | upraviť zdroj]
Úrad diecézneho biskupa existuje aj v iných cirkvách, ktoré majú episkopálne zriadenie – napr. v cirkvách anglikánskych alebo v niektorých cirkvách luteránskych.