Araks

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Araks
Aras
rieka
Jolfa-Aras2.jpg
Rieka Araks pri Nachčivane
Štáty Turecko Turecko,  Arménsko Arménsko,  Irán Irán,  Azerbajdžan Azerbajdžan
Zdrojnica Arménska vysočina
Ústie Kura (Kaspické more)
Dĺžka 1 072 km
Povodie 102 000 km² (10 200 000 ha)
Prietok
 - priemerný 285 /s
Arasrivermap.jpg
Wikimedia Commons: Aras River
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Araks[1][2] (iné názvy: Aras[1][2], tur. Aras Nehri, azerb. Araz a Arax, armén. Արաքս, perz. ارس‎ – Rud-e Aras ) je ázijská horská rieka v Zakaukazsku, najväčší pravostranný prítok rieky Kury. Meria 1072 km, rozloha jej povodia je 102 tisíc km².[1][3]

Rieka tvorí hranicu medzi Arménskom a Azerbajdžanom s Iránom a Tureckom, kedysi tvorila hranicu ZSSR. Pramení v Turecku v Arménskej vysočine. Po prechode tiesňavami ústi do Araratskej roviny (v blízkosti rieky sa nachádza aj vrch Ararat), na dolnom toku prechádza Muganskou a Miľskou stepou. Jej najvýznamnejšími prítokmi sú vodné toky Arpa, Razdan, Vozopan, Achurjan, Kotur a Karasu. Rieka je nesplavná, v niektorých oblastiach (prevažne v Azerbajdžane) sa využíva na závlahy. Najviac vody má počas záplav v marci až júni, keď sa v horách topí sneh, a v novembri, či decembri z výdatných dažďov.[1] V Kuro-arakskej nížine sa vlieva do rieky Kury, pričom poskytuje väčšinu usadenín tvoriacich deltu rieky Kury.[4]

Araks a kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa jednej z hypotéz má byť povodie Arasu mýtickým Edenom.[4] Ako niekdajšia hranica medzi Ruskou ríšou a Perziou po Golestánskej mierovej dohode býva Arak niekedy vnímaný ako jeden zo symbolov rozdelenia azerbajdžanského národa a ním obývaného územia na dve časti (severný ruský – dnes nezávislý Azerbajdžan a južný perzský – dnes súčasť Iránu.[5] V azerbajdžanskej literatúre a umení je preto rieka často vnímaná ako symbol túžby a straty. Významný kultúrny vplyv má meno rieky (Aras), ktoré sa používa aj ako mužské meno – napríklad azerbajdžanský poet Məmməd Araz, či arménsky futbalista Aras Özbiliz.[6] Z hľadiska arménskych dejín je rieka významná preto, že na jednom z jej ostrovov ležalo hlavné mesto Veľkého Arménska Artaxata.[4]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Araks. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 1999. [Cit. 2020-04-23]. Dostupné online. ISBN 80-224-0554-X. S. 332.
  2. a b Aras In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A – L. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915932. S. 68.
  3. Araks. In: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR. Ed. Štefan Očovský. Bratislava : Obzor, 1977. S. 79.
  4. a b c Aras River In: Encyclopædia Britannica [online]. [Cit. 2020-04-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ARAXES (ARAS) RIVER. In: SWIETOCHOWSKI, Tadeusz; COLLINS, Brian C.. Historical dictionary of Azerbaijan. 1. vyd. [s.l.] : Scarecrow Press, 1999. S. 18 – 19.
  6. ARAZ A ARAZ, MAMMAD (1933 – 2004). In: GASIMOV, Zaur. Historical Dictionary of Azerbaijan. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2017-12-20. ISBN 978-1-5381-1042-3. S. 31.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Araks

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]