Araks
| Araks | |
| Aras | |
| rieka | |
 Rieka Araks pri Nachčivane
| |
| Štáty |  Turecko,  Arménsko,  Irán,  Azerbajdžan
|
|---|---|
| Zdrojnica | Arménska vysočina |
| Ústie | Kura (Kaspické more) |
| Dĺžka | 1 072 km |
| Povodie | 102 000 km² (10 200 000 ha) |
| Prietok | |
| - priemerný | 285 m³/s |
 | |
| Wikimedia Commons: Aras River | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Araks[1][2] (iné názvy: Aras[1][2], tur. Aras Nehri, azerb. Araz a Arax, armén. Արաքս, perz. ارس – Rud-e Aras ) je ázijská horská rieka v Zakaukazsku, najväčší pravostranný prítok rieky Kury.
Rieka tvorí hranicu medzi Arménskom a Azerbajdžanom s Iránom a Tureckom, kedysi tvorila hranicu ZSSR. Pramení v Turecku v Arménskej vysočine. Po prechode tiesňavami ústi do Araratskej roviny (v blízkosti rieky sa nachádza aj vrch Ararat), na dolnom toku prechádza Muganskou a Miľskou stepou. Jej najvýznamnejšími prítokmi sú vodné toky Arpa, Razdan, Vozopan, Achurjan, Kotur a Karasu. Rieka je nesplavná, v niektorých oblastiach (prevažne v Azerbajdžane) sa využíva na závlahy. Najviac vody má počas záplav v marci až júni, keď sa v horách topí sneh, a v novembri, či decembri z výdatných dažďov.[1] V Kuro-arakskej nížine sa vlieva do rieky Kury, pričom poskytuje väčšinu usadenín tvoriacich deltu rieky Kury.[3]
Araks a kultúra[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa niektorých názorov má byť povodie Arasu mýtickým Edenom.[3] Ako niekdajšia hranica medzi Ruskou ríšou a Perziou po Golestánskej mierovej dohode je Arak niekedy vnímaný ako jeden zo symbolov rozdelenia azerbajdžanského národa a ním obývaného územia na dve časti (severný ruský - dnes nezávislý Azerbajdžan a južný perzský - dnes súčasť Iránu.[4] V azerbajdžanskej literatúre a umení je preto rieka často vnímaná ako symbol túžby a straty, významný kultúrny vplyv má meno rieky (Araz), ktoré sa používa aj ako mužské meno (napríklad azerbajdžanský poet Məmməd Araz, či arménsky futbalista Aras Özbiliz).[5] Z hľadiska arménskych dejín je rieka významná preto, že na jednom z jej ostrovov ležalo hlavné mesto Veľkého Arménska Artaxata.[3]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Araks na pohraničí, uprostred hora Ararat
Araks pri iránskom Poldašte
Araks pri iránskej Jofle
Araks pri Nurduze
Araks na hranici Náhorného Karabachu a Iránu
Stredoveké mosty spájajúce Irán s Azerbajdžanom v Chudafərine
.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Araks In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-04-23]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ a b Aras In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A-L. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915932. S. 68.
- ↑ a b c Aras River In: Encyclopædia Britannica [online]. [Cit. 2020-04-23]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ARAXES (ARAS) RIVER. In: SWIETOCHOWSKI, Tadeusz; COLLINS, Brian C.. Historical dictionary of Azerbaijan. 1. vyd. [s.l.] : Scarecrow Press, 1999. S. 18 – 19.
- ↑ ARAZ A ARAZ, MAMMAD (1933 – 2004). In: GASIMOV, Zaur. Historical Dictionary of Azerbaijan. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2017-12-20. Dostupné online. ISBN 978-1-5381-1042-3. S. 31. (po anglicky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Araks
Commons ponúka multimediálne súbory na tému