Aristotelis Onasis

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Aristotelis Onasis
grécky lodný magnát

Narodenie 15. január 1906
Smyrna, Turecko
Úmrtie 15. marec 1975 (69 rokov)
Neuilly-sur-Seine, Francúzsko

Aristotel Onasis, (gr. Αριστοτέλης Ωνάσης - Aristotelis Onasis (* 15. január 1906, Smyrna, Turecko15. marec 1975, Neuilly-sur-Seine, Francúzsko) bol grécky lodný magnát a najbohatší človek sveta.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Rané roky[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa vo vtedajšej Osmanskej ríši v Malej Ázii, v meste Smyrna (Izmir) v štvrti Karatas. V tej dobe bola Smyrna osídlená predovšetkým Grékmi. Onasisovi rodičia boli Sokratis Onasis, miestny tabakový magnát a jeden z najbohatších a najvplyvnejších obyvateľov Smyrny a Penelope Dologu. Sokrates Onasis prišiel z dediny Moutalasski (dnes nazvaná Talas), v Kapadócii v Malej Ázii, pri meste Kayseri. Do Smyrny sa presťahovali kvôli Sokratovým podnikateľským aktivitám. Onasis mal jednu vlastnú sestru, Artemis, a dve nevlastné sestry, Kalliroi a Merope, z druhého manželstva jeho otca.

Mladý Aristos, ako ho prezývali, navštevoval v Smyrne najlepšie mestské školy a tak vo veku 16 kokov, ovládal štyry rôzne jazyky: gréčtinu, turečtinu, španielčinu a angličtinu,[1] keď vyštudoval miestne grécke školy.[2] Podľa jeho vyjadrení však v škole príliš nevynikal, dokonca mal milostné pomery s učiteľkami.

V dôsledku spojeneckého víťazstva prvej svetovej vojny a porážke tureckej armády gréckou armáou, bola v roku 1919 Smyrna rozhodnutím mocností pričlenená ku Grécku, ale nakoniec v tureckej Vojne za nezávislosť roku 1922 (M.Kemal paša, Atatürk zvrhol sulána a vyhlásil Tureckú Republiku) v priebehu Grécko-tureckej vojny, utrpeli Gréci porážku. Mnoho obyvateľov bolo zatknutých a odvlečených do táborov. Po Veľkom požiari v Smyrne, ktorý založili Atatturkovi vojaci, Sokratesova rodina prišla o väčšinu majetku, ktorý bol tureckou vládou skonfiškovaný a rodina musela odísť do Grécka, do Atén.[3] Turci znovu nadobudli Smyrnu. Bola podpísaná Grécko-turecká výmena obyvateľov, teda väčšina Turkov sa musela z Grécka vysťahovať a naopak aj väčšina Grékov z Turecka (okolo 2 000 000 Grékov). Turci zhabali celý majetok Onasisovej rodiny (bol pridelený tureckým utečencom z gréckej Macedónie) a mladý Onasis bol zatknutý.

Onasisovi zachránili život turecký generál a jeho blízky priateľ poručík. On sám sa zmienil, o tejto dramatickej epizóde[4]: V susedstve ubytovaný turecký generál a jeho asistent, mu sprostredkovali cez Jakuba Loden Parka, vicekonzula Spojených štátov v Smyrne dokument, ktorý poskytoval prístup k oblasti US Navy.[5] Z pomocou Parka, jeho rodina bola na palube lodi a prevezená na . Pozom asi sfalšovali jeho dátum narodenia (v skutočnosti prišiel na svet v roku 1904). Podarilo sa mu odísť spolu s tisíckami inými Maloázijskými Grékmi do Atén. Mal vtedy 16 rokov a bolo to prvýkrát, čo prišiel do Grécka. Aristosov život sa radikálne zmenil, musel sa prispôsobiť skromnému životu. Neskôr sa vydal na cestu do Istanbulu zarobiť peniaze na cestu do Argentíny. To sa mu aj podarilo a tak v roku 1923 na parníku Tommaso di Savoia odišiel Onasis z Istanbulu do Argentíny iba s 250 dolármi.

Vzostup[upraviť | upraviť zdroj]

Onasis v roku 1932

V Argentíne si našiel rôzne práce, pracoval ako spojovateľ v telefónnej spoločnosti, vďaka čomu sa zdokonalil v jazykoch. Využíval tu opäť ženy, vďaka ktorým prišiel k peniazom a ktoré ho vďačne podporovali v jeho plánoch. Jeho nápad spočíval v importovaní tabaku z Turecka do Argentíny, čo sa mu vďaka kontaktom jeho otca podarilo a tak si Onasis založil v Argentíne vlastnú prosperujúcu tabakovú spoločnosť. Vďaka kontaktom sa Onasis neskôr stal aj konzulom Grécka v Argentíne. Obchodom s tabakom Onasis rýchlo zarobil svoj prvý milión dolárov. V roku 1932 kúpil prvú loď, ktorú nazval Kalliroi, po svojej sestre. Onasis začal na loďiach rozvážať rôzne materiály a obchod bol taký výnosný, že nakoniec upustil od tabaku. Celú svoju pozornosť sústredil na lode a čoskoro si vytvoril svoju obchodnú flotilu, keď svoju firmu premiestnil do USA.

Lodný magnát[upraviť | upraviť zdroj]

Z Onasisovej firmy sa čoskoro stala najmocnejšia loďiarska firma na svete. V roku 1954 bol obvinený FBI za porušenie zákona, nakoľko prekročil stanovený monopol a nariadenie, že veľké lodiarenské firmy môžu vlastniť iba občania USA. Onasis bol uznaný vinným a bol povinný zaplatiť 7 000 000 dolárov. V roku 1957 odkúpil grécke aerolínie a premenoval ich na Olympic Air, ktoré fungujú dodnes. Väčšina ropy transportovaná USA sa prevážala na Onasisových ľodiach. Spolupracoval aj s gréckym diktátorom Jeorjosom Papadopulosom, keď chceli v Grécku postaviť rôzne rafinérie a továrne. To sa mu však kvôli nátlaku verejnosti nepodarilo a podobný projekt realizoval jeho rival Stavros Niarchos. Spolu s gréckymi magnátmi Niarchosom, Livanosom a Latsisom tvoril štvoricu najvplyvnejších lodných podnikateľov na svete. Kúpil neobývaný grécky ostrov Skorpios a postavil si tu svoje sídlo, ostrov je dodnes majetkom Onasisovej rodiny.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1946 sa oženil s Athinou, dcérou gréckeho lodného magnáta z ostrova Chios, Staurosa Livanosa. V roku 1948 sa im narodil syn Alexandros a v roku 1950 dcéra Christina. Svadba s Athinou bola zrejme Onasisova ambícia spojiť svoje impérium s Livanosovým a zabrániť tak vzájomnej konkurencii. Aj preto manželstvo nevydržalo, Onasis začal mať pomer s gréckou opernou speváčkou Mariou Callasovou. Aféra s Mariou Callasovou vraj bola založená na Onasisovej skutočnej láske k nej, no vzťah ukončil z politických dôvodov. V roku 1968 sa oženil s vdovou po americkom prezidentovi Jacqueline Kennedyovou. V roku 1973 sa zabil Aristotelov syn Alexandros, havaroval lietadlom. Od tejto doby sa Onasis stiahol do úzadia a podľa niektorých názorov to zapríčinilo jeho skorú smrť. V tejto dobe sa ťažko znášal so svojou manželkou Jacqueline a ľutoval, že opustil Mariu Callasovú. Onasis zomrel 15. marca 1975 vo svojom sídle vo Francúzsku vo veku 69 rokov na bronchopneumóniu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. CAFARAKIS, Christian (1972). Ari: O Fabuloso Onassis. Editora Expressão e Cultura.
  2. Gerald A. Carroll. Project Seek: Onassis, Kennedy, and the Gemstone thesis. Bridger House, 1994, ISBN 978-0-9640104-0-6, p. 50
  3. Hussein, Waris, Onassis, the richest man in the world (1988), movie for television.
  4. Nicolas Fraser, Onassis le grand, Editions Robert Laffont.
  5. Valéry Coquant : les météores : Gary, Onassis, Citroën. Trois destins au-delà de la fiction