Aspartám

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Aspartám
Aspartám
Aspartám
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C14H18N2O5
Systematický názov 1-Metylester N-L-α-aspartyl-L-fenylalanínu
Synonymá Aspartam
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 294,30 g/mol
Teplota topenia 246-247 °C
Teplota varu rozkladá sa
Ďalšie informácie
Číslo CAS 22839-47-0
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Aspartám[1] alebo aspartam[2] je umelé sladidlo, ktoré je asi 180× sladšie ako cukor.[3][4] Na trhu sa objavuje pod rôznymi obchodnými značkami (napríklad NutraSweet[5]). Tento dipeptid je zložený z dvoch aminokyselín (L-aspartátu a L-fenylalanínu), ktoré sa bežne vyskytujú v prírode, a jeho tretia zložka je metanol. V tele sa metabolizuje na tieto tri zložky.[5] Je tepelne nestály, preto sa nemôže používať na pečenie.[3] Jeho kalorická hodnota je prakticky nulová.[3]

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho použitie bolo pôvodne povolené v žuvačkách, v ktorých sa nachádza naďalej, než bolo rozšírené na iné potraviny.[3] Nachádza sa napríklad v liekoch Septofort[6] a Tantum verde.[7][8] Toto náhradné sladidlo sa v súčasnej dobe používa vo väčšine „light“ nápojov a v potravinách.[3] Takisto sa používa v cereáliách, niektorých práškových potravinách (instantná káva a čaj, želatína, puding a iné).[9] Na potravinách je toto náhradné sladidlo označované ako aspartám alebo E 951.[3][4]

Škodlivosť[upraviť | upraviť zdroj]

Aspartám je jedným z najviac testovaných potravinových doplnkov a celkom bolo vydaných viac ako 100 štúdií o jeho bezpečnosti.[9] Žiadna štúdia nepreukázala jeho závadnosť, takže jeho použitie je bezpečné pre všetkých (okrem ľudí trpiacich fenylketonúriou).[3]

Od roku 2002 Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) udržiaval bezpečnosť aspartámu pravidelne a jeho vedecké pracovné skupiny vydali niekoľko stanovísk o štúdiách týkajúcich sa tohto sladidla.[10] V súčasnosti za túto prácu zodpovedá Vedecký panel pre prídavné látky a arómy (FAF). EFSA potvrdila Akceptovatelnú dennú dávku (ADI) pre aspartám a jej hodnota je 40 mg/kg telesnej hmotnosti na deň.

Aspartám nespôsobuje zvýšenie telesnej hmotnosti, pretože je nízkokalorický. Podľa štúdií môže byť náhrada cukru aspartámom užitočná na zabránenie budúcemu prírastku hmotnosti.[11][12][13]

Štúdie[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdia z roku 2005 poukázala na možnosť, že veľmi vysoké dávky aspartámu môžu spôsobiť lymfóm a leukémiu u potkanov.[14] Po preskúmaní štúdie však americká Správa potravín a liečiv (FDA) identifikovala mnohé nedostatky a nezmenila svoj predchádzajúci záver, že aspartam je bezpečný.[15] V roku 2005 Národný toxikologický program v USA uviedol, že expozícia aspartámu nespôsobuje nádory ani neovplyvňuje prežitie dvoch typov geneticky modifikovaných myší.[16] V roku 2006 Národný Onkologický Ústav v USA skúmal údaje o ľuďoch z veľkej štúdie NIH-AARP ktorej sa zúčastnilo viac ako pol milióna dôchodcov. Rastúca spotreba nápojov obsahujúcich aspartám nebola spojená s rozvojom lymfómu, leukémie alebo rakoviny mozgu.[17] Revízia epidemiologických dôkazov z roku 2013 tiež nezistila konzistentnú súvislosť medzi používaním aspartámu a rizikom rakoviny.[18] V decembri 2013 vydal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) svoje prvé úplné hodnotenie rizík aspartámu. V stanovisku sa dospelo k záveru, že aspartám a jeho rozkladné produkty sú pre celú populáciu (vrátane dojčiat, detí a tehotných žien) bezpečné. Výnimkou sú jedinci trpiaci fenylketonúriou (PKU).[19]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. aspartám. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 118.
  2. aspartam. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 409.
  3. a b c d e f g Position of the American Dietetic Association: Use of Nutritive and Nonnutritive Sweeteners. Journal of the American Dietetic Association, 2004-02, roč. 104, čís. 2, s. 255–275. Dostupné online [cit. 2022-09-26]. DOI10.1016/j.jada.2003.12.001. (po anglicky)
  4. a b ZDRAVOPEDIA. E951 - Aspartám [online]. Zdravopedia, 2022-09-26, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.
  5. a b FISHER, Robert S.. Aspartame, neurotoxicity, and seizures: A review. Journal of Epilepsy, 1989-01-01, roč. 2, čís. 2, s. 55–64. Dostupné online [cit. 2022-09-26]. ISSN 0896-6974. DOI10.1016/0896-6974(89)90039-X. (po anglicky)
  6. SEPTOFORT 2 mg [online]. www.sukl.sk, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.
  7. TANTUM VERDE Lemon [online]. www.sukl.sk, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.
  8. TANTUM VERDE Mint [online]. www.sukl.sk, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online.
  9. a b NUTRITION, Center for Food Safety and Applied. Additional Information about High-Intensity Sweeteners Permitted for Use in Food in the United States. FDA, 2020-02-20. Dostupné online [cit. 2022-09-26]. (po anglicky)
  10. Aspartame | EFSA [online]. www.efsa.europa.eu, [cit. 2022-09-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. . Tordoff MG, Alleva AM. Effect of drinking soda sweetened with aspartame or high-fructose corn syrup on food intake and body weight. The American Journal of clinical nutrition, 1990 Jun;51(6):963-9, PMID 2349932 (po anglicky)
  12. . Blackburn GL, Kanders BS, Lavin PT, Keller SD, Whatley J. The effect of aspartame as part of a multidisciplinary weight-control program on short- and long-term control of body weight. The American Journal of clinical nutrition, 1997 Feb;65(2):409-18, PMID 9022524 (po anglicky)
  13. . A. De La Hunty, S. Gibson, M. Ashwell. A review of the effectiveness of aspartame in helping with weight control. Nutrition Bulletin, 25 Máj 2006, DOI: 10.1111/j.1467-3010.2006.00564.x.(po anglicky)
  14. Soffritti M, Belpoggi F, Esposti DD, Lambertini L. Aspartame induces lymphomas and leukaemias in rats. European Journal of Oncology 2005; 10(2):s 107–116.
  15. . FDA Statement on European Aspartame Study. CFSAN/Office of Food Additive Safety, 20 April 2007; "Dostupné online"(po anglicky)
  16. NTP report on the toxicology studies of aspartame (CAS No. 22839-47-0) in genetically modified (FVB Tg.AC hemizygous) and B6.129-Cdkn2atm1Rdp (N2) deficient mice and carcinogenicity studies of aspartame in genetically modified [B6.129-Trp53tm1Brd (N5) haploinsufficient] mice (feed studies). National Toxicology Program.National Toxicology Program genetically modified model report 2005; (1):s 1-222., PMID 18685711 (po anglicky)
  17. Lim U, Subar AF, Mouw T, et al. Consumption of aspartame-containing beverages and incidence of hematopoietic and brain malignancies. Cancer Epidemiology, Biomarkers and Prevention ,2006; 15(9):s 1654–1659, PMID 16985027 (po anglicky)
  18. Marinovich M, Galli CL, Bosetti C, Gallus S, La Vecchia C. Aspartame, low-calorie sweeteners and disease: regulatory safety and epidemiological issues. Food and Chemical Toxicology, 2013; 60:s 109-15. PMID 23891579 (po anglicky)
  19. EFSA completes full risk assessment on aspartame and concludes it is safe at current levels of exposure. European Food Safety Authority, 10 December 2013; "Dostupné online" (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • E951 - Aspartam [online]. [Cit. 2010-04-06]. Dostupné online. (po česky)
  • MAGNUSON, B. A.; BURDOCK, G. A.; DOULL, J., et al. Aspartame: A Safety Evaluation Based on Current Use Levels, Regulations, and Toxicological and Epidemiological Studies. Critical Reviews in Toxicology, 2007, roč. 37, čís. 8, s. 629–727. DOI10.1080/10408440701516184. PMID 17828671. (po anglicky)
  • Everything You Need to Know About Aspartame [online]. International Food Information Council Foundation, jún 2003, [cit. 2010-04-07]. Dostupné online. (po anglicky)