Astra alpínska
| Astra alpínska | |
 Astra alpínska – detail zloženého kvetu. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Aster alpinus L.[2][3], 1753[2][3] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Astra alpínska[4] (lat. Aster alpinus)[3] je druh trvácej alpínskej byliny rodu astra, z čeľade astrovité (Asteraceae).[4] Vyskytuje sa v pohoriach Eurázie a Severnej Ameriky.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Astra alpínska je vysokohorská trváca bylina s krátkym rozkonáreným podzemkom. Byľ je jednotlivá, vzpriamená alebo vystúpavá, jednoduchá riedko listnatá, chlpatá, vysoká 5 až 30 cm.[4][5][6][7]
Prízemné listy sú v ružici, lopatkovité až elipsovité, zúžené do krátkej listovej stopky, celistvookrajové na okraji brvité. Byľové listy sú striedavé, sediace, podlhovasto kopijovité, končisté, najvyššie listy sú čiarkovito kopijovité, všetky sú trojžilové a chlpaté.[4][5][6][7]
Úbory sú jednotlivé, vrcholové, s priemerom 25 až 50 mm. Zákrov je dvojradový alebo trojradový, dlhý do 8 mm. Zákrovné listene sú rovnakého tvaru, kopijovité až čiarkovité, končisté. Lúčovité kvety sú piestikovité, v počte 20 až 40, svetlo modrofialové, vzácne ružové, dlhé do 22 mm. Stredné kvety sú rúrkovité, zlatožlté.[4][5][6][7]
Plodmi sú chlpaté nažky, dlhé do 3,5 mm, lúče chocholca sú dvakrát dlhšie ako nažka.[4][5]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Areál prirodzeného rozšírenia astry alpínskej zahŕňa pohoria Eurázie a Severnej Ameriky. Na Slovensku sa výskyt takmer výlučne viaže na karpatskú oblasť; v panónskej oblasti rastie len v Slovenskom krase. Hojnejší výskyt je v centrálnych Karpatoch v Krivánskej Malej Fatre, Veľkej Fatre, Chočských vrchoch, Nízkych Tatrách, Západných Tatrách, Belianskych Tatrách a Pieninách. Najvyššie položený výskyt bol zaznamenaný vo výške 1 800 m n. m. v Doline Siedmych prameňov, vo Vysokých Tatrách.[4]
Na Slovensku v rámci druhu rastú aj poddruhy astra alpínska lysá (Aster alpinus subsp. glabratus) a astra alpínska chlpatá (Aster alpinus subsp. subvillosus).[8][5]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Astra alpínska rastie prevážne na vápencoch, na kamenistých trávnikoch, lúkach chudobných na živiny v subalpínskom až alpínskom vegetačnom stupni, vzácne rastie aj nižšie. Kvitne od júna do augusta.[4][6][9]
Na Slovensku sa považuje za zraniteľný (VU) taxón[1]. Na základe posledného spracovania údajov (2023) sa doporučuje preradiť tento druh do kategórie menej dotknutý (LC).[4]
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Astra alpínska sa pestuje ako obľúbená skalnička a v záhradníctvach sa ponúka celý rad jej šľachtených kultivarov. Líšia sa veľkosťou úborov (s priemerom až do 50 mm) alebo farbou lúčovitých kvetov, napríklad kultivar 'Albus' s bielymi kvetmi, 'Goliath' s veľkými úbormi a fialovomodrými kvetmi, 'Happy End' so svetloružovými kvetmi, 'Roseus' s ružovými kvetmi a iné.[4][6][9][10]
Zoznam poddruhov
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci druhu eviduje databáza semenných rastlín POWO tieto súčasné poddruhy a variety:[3]
- Aster alpinus subsp. bohemicus (Rchb.) Dostál
- Aster alpinus subsp. breyninus (Beck) Hayek
- Aster alpinus subsp. cebennensis (Braun-Blanq.) Braun-Blanq.
- Aster alpinus subsp. cylleneus (Boiss. & Orph.) Hayek
- Aster alpinus subsp. glabratus (Herbich) Dostál
- Aster alpinus subsp. subvillosus (Schur) Dostál
- Aster alpinus var. diversisquamus Y.Ling
- Aster alpinus var. serpentimontanus (Tamamsch.) Y.Ling
- Aster alpinus var. vierhapperi (Onno) Cronquist
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. Ed. Daniel Baláž, Karol Marhold, Peter Urban. Zväzok Suplement 20. Banská Bystrica : ŠOP Banská Bystrica, 2001. 77 s. S. 50.
- 1 2 Sp. Pl.: 872 (1753)
- 1 2 3 4 Aster alpinus L. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-02-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 379-383.
- 1 2 3 4 5 Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1031-1032.
- 1 2 3 4 5 Rastliny hôr. Ed. Helga Hofmann. 1. vyd. Bratislava : Svojtka & Co, 2014. 253 s. ISBN 978-80-8107-809-5. S. 194-195.
- 1 2 3 Chránené rastliny. Ed. Dušan Randuška, Milan Križo. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 409 s. S. 52-53.
- ↑ Ohrozené rastliny Tatier. Ed. Milan Zajac, Mario Duchoň. 1. vyd. Bratislava : SLOVART, 2022. 568 s. ISBN 978-80-556-5302-0. S. 510.
- 1 2 Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Ed. Michal Hrabovský a kol.. 1. vyd. Bratislava : IKAR, 2021. 387 s. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 312-313.
- ↑ Botanika. Ed. Tibor Baranec, Ivan Ikrényi, Peter Štrba, Pavol Eliáš, Ľuba Ďurišová. 3. vyd. Nitra : SPU Nitra, 2021. 169 s. ISBN 978-80-552-2380-3. S. 139.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Astra alpínska
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Astra alpínska
