Augustín Pozdech

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Augustín Pozdech
Štát pôsobeniaČesko-Slovensko Česko-Slovensko
Prvá slovenská republika Prvá slovenská republika
Biografické údaje
Narodenie31. júl 1895
Modranka, Trnava, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie26. december 1960 (65 rokov)
Pezinok, Česko-Slovensko (dnes Slovensko)
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka29. júl 1923 (27 rokov)
Innsbruck

Augustín Pozdech (* 31. júl 1895, Modranka – † 26. december 1960, Pezinok) bol farár blumentálskej farnosti v Bratislave.

20. apríla 1942 poslal list predsedovi židovskej obce v Budapešti, v ktorom ho žiadal apelovať na svet, aby zachránili aspoň časť slovenských Židov.

Augustín Pozdech sa narodil 31. júla 1895 v Modranke pri Trnave, v roľníckej rodine. Študoval na gymnáziu v Trnave. Za kňaza bol vysvätený 29. júla 1923 v Innsbrucku. Pôsobil v Trnave, v Podolí a v Leviciach. V roku 1927 sa stal správcom farnosti a v roku 1934 farárom farnosti Bratislava Nové Mesto. Roko 1948 vydal knihu: Kostol a farnosť Bratislava Nové Mesto.

List, ktorý bol v mnohých ohľadoch ojedinelým prejavom v radoch slovenského katolíckeho kléru tých čias, doručil pápežský nuncius v Budapešti Rotta štátnemu sekretárovi Sv. stolice kardinálovi Maglionemu 1. mája 1942 a mal nasledovné znenie:

Možno sa Vám bude zdať zvláštne, že sa na Vás obracia v predmetnej veci katolícky kňaz. Rozhodol som sa pre túto akciu, lebo už nemôžem byť dlhšie nemým svedkom strašného utrpenia, ktorému sú vystavení židia, moji blížni. Som hlboko presvedčený, že ľudské bytosti, ktoré nemajú inej viny, ako že sa narodili ako židia, sa zbavujú všetkého majetku, oberú ich o posledný zvyšok osobnej slobody a odvlečú do cudzej krajiny ako otrokov.

Chcel by som vyburcovať svedomie celého sveta proti tomuto prenasledovaniu. Žiaľ Bohu, nemám možnosť pozdvihnúť môj hlas tak, aby ho počuli aj mimo úzkeho kruhu. Preto sa obraciam na Vás s prosbou, aby ste vzbudili, vyburcovali svedomie sveta; urobte všetko, aby sa zmiernilo strašné utrpenie židov na Slovensku. Nie je predsa možné, aby svet ostal nečinným svedkom, keď malé deti, na smrť chorých starcov, mladé dievčatá vytrhnuté z ich rodín a mladých mužov deportujú ako dobytok v dobytčích vagónoch, do neznáma, do neznámej budúcnosti.

Konajte, kým nie je príliš neskoro, konajte rýchlo, tak azda ešte bude možné zachrániť časť slovenských židov.

Dúfam, že moje slová budú vypočuté, dúfam, že urobíte všetko preto, čo bude vo Vašich silách, v záujme Vašich úbohých nešťastných spoluveriacich.

Život počas komunistického režimu[upraviť | upraviť kód]

Keďže odmietol spolupracovať s komunistami, v roku 1949 ho vo vykonštruovanom procese odsúdili na 12 rokov väzenia. V roku 1957 ho prepustili. Zomrel 26. decembra 1960 v kňazskom domove v Pezinku a pochovali ho na Národnom cintoríne v Martine.[1]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Blumentálski farári a správcovia farnosti [online]. Farnosť Bratislava-Blumentál, 2008-10-01, [cit. 2015-05-02]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Actes, zv. VIII., č. 364, s. 524-525 (AES 3619/42, orig.)
  • Vatikán a Slovenská republika (1939-1945) Ed. Ivan Kamenec, Vilém Prečan, Stanislav Škovránek (Slovak Akademic Press Brat. 1992), str. 108