Bábkarstvo

Bábkarstvo je forma divadelného umenia, v ktorej je sprostredkovateľom deja namiesto živej osoby herca, neživá bábka. Je to všestranná umelecká činnosť. Z umeleckých smerov spolupracuje s výtvarným umením, literatúrou a s ľudovým umením. Z vedeckých odborov má úzky vzťah k fyzike, chémii, matematike, psychológii a pedagogike.

História bábkarstva

História bábkarstva siaha až do doby najstarších a najväčších kultúr ako India, Indonézia, Egypt, Čína. Prvotným tvarom bábky bola socha. Najprv bábkarstvo súviselo s náboženstvom a vierou, bábkarské hry sa týkali príbehov o bohoch. Primitívne národy používali bábkarstvo pri liturgických obradoch. Obyčajne spracovávali tématiku boja medzi dobrom a zlom.

V Česku a Slovensku bola najviac rozšírená marioneta. Na území dnešného Slovenska sa začalo rozvíjať bábkarstvo v 17. storočí na vidieku. Prvé boli zjednodušené hry Faust a Don Juan a nešlo o rozprávky. V tomto období vznikol významný bábkarský hrdina Gašparko, ktorý bol postavou znázorňujúcou snahu o oslobodenie národa spod rakúskej moci.

Bábkarstvo má úzky vzťah k remeslám. Bábky a scény vyžadujú rozsiahle znalosti remesiel, ako napríklad krajčírske, obuvnícke, kožušnícke, stolárske a ďalšie. Bábkoherci využívajú niektoré náradia a činnosti týchto remesiel.

Psychologický a výchovný význam

Bábkarstvo ako vizuálne umenie dnes určené najmä deťom rozvíja mentálny vývin, vývin hodnotových systémov, slovnú zásobu, správne používanie výslovnosti, schopnosť vyjadriť sa, motiváciu. Z hľadiska pedagogickej psychológie je vhodné na rozvíjanie osobnosti, vytvorenie správneho, reálneho obrazu okolitého sveta i miesta dieťaťa v ňom, je vhodné aj na jeho psychické uvoľnenie. Okrem toho rozširuje vedomosti a poznatky dieťaťa. Bábkarstvo dosahuje vytýčené ciele tým, že vyvoláva silný emocionálny zážitok, a takto sa poznatky dlhodobo uložia v pamäti dieťaťa. Terapia prostredníctvom bábok má dôležité postavenie v liečebnej pedagogike, v sociálnej pedagogike a v psychológii. Využíva sa pri riešení rôznych problémov ako poruchy spánku, pomočovanie, brblavosť, školské problémy alebo rozvod rodičov. Úspešne sa využíva v detských domovov a v domovoch pre dôchodcov.

Bábkarstvo je vhodným prostriedkom v mnohých oblastiach výchovy. Zahŕňa v sebe prostriedky pre realizáciu cieľov a úloh výchovy. Existujú však aj také oblasti výchovy, pri ktorých nie je vhodné použiť bábky. Neustále používanie bábok môže po istom čase pôsobiť nudne.

Bábky sú jednou z vhodných pomôcok pre pedagóga. Keďže na prvom stupni vyučuje len jeden učiteľ, prostredníctvom bábok by sa dalo dosiahnuť zníženie dĺžky osvojenia učebnej látky. Podľa E. Halászikovej (2006) bábky sa môžu používať v nasledovných výchovných oblastiach:

Rozumová výchova

Pod rozumovou výchovou sa rozumie rozvíjanie celkovej poznávacej činnosti jednotlivca. Pri príprave na bábkové divadlo je možné rozvíjať viacero oblastí. Dieťa si musí predstaviť hlavného hrdinu a miesto činu. Potom nasleduje dlhý proces, pri ktorom si zrealizuje svoje predstavy, čo vyžaduje pozornosť a sústredenie.

Mravná výchova

Obsahuje spoločnosťou uznávané mravné pravidlá a normy správania. Pri hre s bábkami si ich dieťa osvojuje. Dôsledkom silnej emocionality bábkového divadla sa deti radi stotožňujú s hlavným hrdinom, osvojujú si jeho normy správania.

Rečová výchova

Bábkové divadlo vyžaduje peknú, čistú, zrozumiteľnú reč. Pri bábkovej hre sa dieťa stretne s viacerými novými výrazmi. Tieto slová by sa mali podávať takou formou, aby na ich význam dieťa prišlo samo. Pri bábkarstve sa tak rozvíja slovná zásoba dieťaťa.

Literárna výchova

Pri bábkarstve je vhodné používať detskú literatúru, lebo to je dieťaťu blízke. Možno znázorniť básničku alebo rozprávku. Napriek tomu, že rozprávka prebieha vo fantazijnom svete, pomáha dieťaťu orientovať sa v živote. Rozprávka sprostredkuje mnoho takých poznatkov, ktorá sú pre dieťa užitočné. Nie sú vhodné rozprávky s direktívnym výchovným cieľom, lebo dieťa to vycíti a tak rozprávka nespĺňa svoju výchovnú funkciu.

Estetická výchova

Hlavným cieľom estetickej výchovy je usmerniť pozornosť dieťaťa na krásu v živote, v prírode a umení. Je potrebné, aby bábky boli vytvorené esteticky. Bábkarstvo skrýva v sebe estetickú hodnotu, preto je vhodné aj pre vizuálnu výchovu. Pri výrobe bábok môžeme zvýšiť záujem dieťaťa o výtvarnú činnosť.

Hudobná výchova

Na hodine hudobnej výchovy bábka slúži predovšetkým ako znázorňujúci prostriedok. Prostredníctvom bábky možno naznačiť silu, výšku, farbu hlasu. Aj osvojiť si text pesničky je ľahšie ak prebieha pomocou bábky.

Telesná výchova

Bábku je možné úspešne využiť na hodine telesnej výchovy. Je vhodná pri hrách, ale nie pri cvičení, lebo nie je schopná robiť také isté pohyby ako človek. Bábka má byť iba znázorňujúcim prostriedkom, vlastné pohyby robí učiteľka. Je vhodné ju využiť aj pri vytváraní hygienických návykov a osvojení si správneho životného štýlu.

Selekcia a využitie

Nie každé dielo je vhodné pre bábkové divadlo. Úlohou pedagóga je selekcia týchto diel. Dielo je vhodné vtedy ak obsahuje bohatý dej, je ľahko prepracovateľné na dialógy, postavy opačného charakteru stoja proti sebe (bojujú so sebou), ak je dej zábavný a humorný.

Bábkarstvo je vhodné využívať v materských školách, v pedagogickej práci na prvom stupni, ale aj na druhom stupni v rámci záujmových krúžkov. Bábkové divadlo je veľmi vďačný výchovný prostriedok.

Použitá literatúra

A. JÁSZÓ, Anna. A magyar nyelv könyve. Budapest : Trezor Kiadó, 2001. (maďarsky)
BÁNHIDI M., GÖNCÖL L., IHÁSZ F., KIRÁLY T., MÉSZÁROS J., SZAKÁLY Z.. Testnevelés tanítás módszertena tanítók részére. [s.l.] : Dialóg Campus Kiadó, 2001. (maďarsky)
BAKOS T., BÁLVÁNYOS H., PRESINGER ZS., SÁNDOR ZS.. A vizuális nevelés pedagógiája. Budapest : Ballassi Kiadó, 2001. (maďarsky)
DEBRECENI, Tibor. Nyitva van az aranykapu játék bábjábék színjáték. Budapest : Múzsák Közművelődési Kiadó, 1998. (maďarsky)
FALUS K., JAKAB G.. Társadalomismeret 2.. Budapest : Erkölcs és jog, Altrnatív Közgazdasági Gimnázium Alapítvány Kiadója, 2000. (maďarsky)
FEHÉR I., LAPPINTS Á.. Pedagógiai fogalomszotár. Pécs : Comenius Bt., 1999. (maďarsky)
G. SOLYMOS NESZTA. Bábu bábjáték személyiségformálás. Budapest : Népművelési Propaganda Iroda, 1979. (maďarsky)
HÍVES, László. A bábjáték. Budapest : Népművelése propaganda iroda. (maďarsky)
HALÁSZIK E.. Bábjáték a nevelésben. [s.l.] : Diploma munka, 2006. (maďarsky)
JÁVORSKY, Edit. Fejlődéspszichológia. Sopron : Edutech kiadó, 2001. (maďarsky)
ŠVEC, Jiří. Practikum bábkového divadla. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1979.
JURKOWSKY, Henryk. Dejiny bábkového divadla v Európe I.. Bratislava : Edičné odd. – VŠMU, 1995.
KOMÁROMI, Gabriella. Gyermekirodalom. [s.l.] : Helikon kiadó, 2001. (maďarsky)
KOVÁTSNÉ, Németh Mária. Neveléstan. Pécs : Comenius Bt., 2001. (maďarsky)
MÉSZÁROS, Vincéné. Óvodai bábjátékok. Budapest : Tankönyvkiadó, 1987. (maďarsky)
Nyiri Istvánné: Hétszínvarázs olvasókönyv 2. osztály, Akadémiai kiadó, Terra Bratislava, 2003
Szentirmai László: Nevelés kézzel bábbal, Nemzeti Tankönyvkiadó, 1998
Székely György: Magyar színházművészeti lexikon, Akademiai kiadó, Budapest 1994
Szép Erzsébet: Bábjáték a pedagógiai munkában, KT Kiadó, Komárno, 2000
Szilágyi Dezső: Bábjáték az iskolában és óvodában, Budapest, 1954
Szőke István: A bábjáték ábécéje, Valeur Kft, Dunaszerdahely 1998
Tömöry Márta: Itt a bábszínház, Móra Ferenc könyvkiadó, 1985
Valéria plachá: Bábkové divadlo, Slovenské pedagogické nakladateľstvo v Bratislave 1965
Katedra a szlovákiai magyar pedagogusok és szülők lapja, VII. évfolyam 3. szám, 1999. november 28.o. Fónod Marianna: Színpadon a nyelv
Katedra a szlovákiai magyar pedagógusok és szülők lapja, X. évfolyam 10. szám, 2003. június, 10 o. Želinsky Miroslav: Színház a nevelésben – nevelés a színházban
Vasárnap, 2004. június 11, 7-9 o. M. Csempecz Szilvia: Játszani jó (színes stíluskavalkád a XXIX Dunamenti Tavaszon)