Baštové sedlo
Baštové sedlo | |
sedlo | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Okres | Poprad |
Pohorie | Vysokých Tatier |
Súradnice | 49°10′12″S 20°02′53″V / 49,170083°S 20,047944°V |
Najľahší výstup | pre turistov neprístupné |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Baštové sedlo | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Baštové sedlo (poľ. Basztowa Przełęcz, nem. Basteischarte, maď. Bástyacsorba) je prvé sedlo v juhovýchodnom ramene Hlinskej veže, medzi ňou a severným vrcholom Veľkej capej veže vo Vysokých Tatrách. Západná stena Baštového sedla sa zvažuje do hornej časti Mlynickej doliny, východná stena do Satanej dolinky v Mengusovskej doline. Je to úzke a hlboké sedlo. Do Satanej dolinky z neho spadá strmý komín tretieho stupňa horolezeckej obťažnosti. Neveľké platne zľadovateného snehu tu pretrvávajú až do neskorého leta.
Prvovýstupy
Táto horolezecká cesta sa dá porovnať čo do stupňa obťažnosti výstupu na Žabieho koňa. Günter Oskar Dyhrenfurth, ktorý v roku 1907 prešiel so spoločníkom z Capích veží cez Baštové sedlo na Hlinskú vežu nazval sedlo modelovým príkladom tatranskej štrbiny.
- V lete: Ernst Dubke, Hans Wirth, Ján Franz 9. júla 1905, Zygmunt Klemensiewicz a Jerzy Maślanka 23. augusta 1905
- V zime: Sándor Mervay, Imre Teschler, Lajos Teschler 1. mája 1912
Turistika
Výstup je možný len s horským vodcom.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Basztowa Przełęcz na poľskej Wikipédii.