Preskočiť na obsah

Bantuské jazyky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rozšírenie bantuských jazykov (oranžovo)

Bantuské jazyky alebo bantuština alebo bantu je skupina asi 300 afrických černošských jazykov a nárečí (napr. zuluština, swahilčina, tongčina (Malawi), tongčina (Zambia), kikujčina a i.). Je to zďaleka najväčšia podskupina benue-konžských jazykov, čo je podskupina nigersko-konžskej rodiny. Vyznačujú sa triednymi predponami pri podstatných menách.

Guthrieho klasifikácia

[upraviť | upraviť zdroj]
Rozdelenie zón podľa Guthrieho klasifikácie

Prvé rozdelenie bantuských jazykov do geografických zón urobil v roku 1948 profesor Malcolm Guthrie (1903 – 1972). Z genealogického hľadiska sa dá považovať za platnú v Guthrieho rozdelení iba zóna S. Na základe fonetickej podobnosti sú zóny zoskupené na severozápadnú (A-C a z časti D) a centrálnu skupinu (D-S).

Severozápadna skupina
  • Zóny A, B, C – 162 jazykov, 13 mil. hovoriacich
Centrálna skupina
  • Zóny D, E, F, G, H, J, K, L, M, N, P, R, S – 321 jazykov, 269 mil. hovoriacich

Zoznam bantuských jazykov

[upraviť | upraviť zdroj]

Uvedené sú najpočetnejšie jazyky (podľa počtu hovoriacich).

Lingua franca

Angola

Botswana

Burundi

Demokratická republika Kongo

Južná Afrika

Keňa

Malawi

  • čeva (ňandža, maravi, čičeva) (7 mil.)

Mozambik

Rwanda

Tanzánia

Uganda

  • gandčina (ganda, lugandčina, luganda) (4 mil.)

Zambia

Zimbabwe