Barnabitská komisia
Barnabitská komisia bola rehabilitačná komisia vytvorená predsedníctvom ÚV KSČ s cieľom prešetriť proces s tzv. slovenskými buržoáznymi nacionalistami, ktorý a konal v roku 1954.
Hoci bolo G. Husákovi aj L. Novomeskému po ich prepustení z väzenia navrátené členstvo v komunistickej strane, vylúčenie z ÚV KSČ z roku 1951 zostalo v platnosti a bolo dokonca na zasadnutí ÚV KSČ v apríli 1963 potvrdené. Obaja sa však obrátili na stranícke orgány (najmä samotné ÚV KSČ) so žiadosťou o plnú stranícku rehabilitácii a o prešetrenie samotnej existencie príčiny ich postihu. Odvolávali sa pritom na atmosféru obdobia kultu osobnosti a odvolali svoje sebakritiky, ktoré vyhlásili za vynútené. Ich prípad sa tak stal špecifický tým, že pre túto jedinú skupinu bola zriadená zvláštna komisia, ktorá mala prípad prešetriť.[1]
Komisia bola ustanovená rozhodnutím z 26. júna 1963 na podnet predsedníctva ÚV KSS. Jej činnosť trvala až do konca roku 1963. Názov komisia dostala pre miesto jednaní jej členov – bývalý kláštor barnabitiek na Hradčanoch.[2] Na čele komisie stál Jozef Lenárt, ktorý otázku buržoáznych nacionalistov riešil už aj v rámci Kolderovej komisie. Na jeseň 1963 sa ukázalo, že komisia sa zrejme odchýli od vyhlásení predchádzajúcich komisií. Z viacerých dôvodov v tomto období svoj zenit prežíval aj premiér Viliam Široký, ktorý sa tiež podieľal na procesoch proti tzv. buržoáznym nacionalistom. Prezident a stranícky vodca Antonín Novotný Širokého odmietol pre jeho prečiny podržať, čo viedlo k vzniku novej vlády. Na jej čelo sa 20. septembra 1963 postavil Lenárt,[3] ktorého miesto člena a predsedu v komisii preto prebral Vladimír Koucký.[4]
Komisia sa skladala z viacerých pracovníkov, mimo iných zúčastnil sa na nej aj historik Karel Kaplan. Jednotliví pracovníci boli zaradení a rozoberali pôsobenie odsúdených podľa časových úsekov – pred druhou svetovou vojnou, v priebehu druhej svetovej vojny, pred februárom 1948 a po februári 1948.[4] Na jeseň 1963 sa ukázalo, že komisia sa zrejme odchýli od vyhlásení predchádzajúcich komisií a odsúdených rehabilituje.[3] Novotný, ktorý mal obavy zo smerovania komisie a z možného Husákovho mocenského vzostupu do komisie dosadil komunistov Bohuslava Laštovičku a Michala Sabolčíka, od ktorých podľa Kaplana pravdepodobne očakával zvrátenie smerovania komisie, čo sa im však nepodarilo.[4] Závery komisie boli prerokované 18. a 19. decembra 1963 na zasadnutí ÚV KSČ, ktoré schválilo rezolúciu O preskúmaní kritiky buržoázneho nacionalizmu vznesenej na IX. zjazde KSS. Záver komisie viedol k rehabilitácii odsúdených (a medzitým právne amnestovaných) slovenských komunistov, medzi nimi najmä Gustáva Husáka, ale aj Ladislava Novomeského, Karola Šmidkeho, Vlada Clementisa, či ďalších.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ GRISOVÁ, Hana. „Barnabitská“ komise. Její činnost a výsledky [online]. UNIVERZITA PALACKÉHO V OLOMOUCI, 2011, [cit. 2021-10-18]. Dostupné online.
- ↑ 50. léta – Rehabilitace a "rehabilitace" v době komunistického režimu: TOTALITA [online]. totalita.cz dátum prístupu=2019-11-11. Dostupné online.
- ↑ a b RYCHLÍK, Jan. Češi a Slováci ve 20. století. Spolupráce a konflikty 1914 – 1992. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2015. ISBN 978-80-7429-631-4. S. 441 – 442.
- ↑ a b c KAPLAN, Karel; HORÁČEK, Ladislav. Gottwaldovi muži. Praha : Paseka, 2004. (záverečná časť, rozhovor s Karlem Kaplanem). ISBN 80-7185-616-9. S. 317 – 318.
- ↑ HONZÁK, František, a kol. Dejiny Slovenska. Dátumy, udalosti, osobnosti. Bratislava : Slovart, Libri, 2007. ISBN 9788080855963, 978-80-7277-187-5. S. 583.