Bektašija

	Súčasť série článkov na tému
	Islam
	Dejiny islamu
	Viera a praktiky
	Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
	Hlavné osobnosti
	Mohamed ; Abú Bakr as-Siddík ; Umar ibn al-Chattáb ; Utmán ibn Affán ; Alí ibn Abí Tálib ; Mohamedovi súčasníci ; Členovia Mohamedovej domácnosti; Proroci islamu
	Texty a zákony
	Korán • Sunna • Šaría ; Zákonodarstvo; Životopisy Mohameda
	Vetvy islamu
	Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja)
	Sociopolitické aspekty
	Umenie • Architektúra ; Mestá • Kalendár ; Veda • Filozofia ; Náboženskí vodcovia ; Ženy v islame • Džihád ; Politický islam • Liberálny islam ; Ahmadíja • Wahhábizmus;
	Pozri aj
	Slovníček islamských pojmov ; Zoznam významných mešít ; Zoznam článkov o islame
	z • d • u

Bektašija^[1] (iné názvy: bektášija, bektášíja; príslušníci sa po slovensky volajú bektaši) bola vplyvná taríka v Osmanskej ríši, existuje ale dodnes.

Bektašija sčasti zachováva niektoré predislamské zvyky, naopak nedodržuje niektoré moslimské rituály (ani modlitbu), prevzala prvky kresťanstva a šíitizmu. Muhammeda a Alího kladie na rovnakú úroveň s Alahom. Zdôrazňuje úlohu duchovného učiteľa. Sunniti považujú bektašiju za nemorálnu.

Jednoduchá organizácia a tolerancia bektašije k nemoslimom prispela ku konverzii časti kresťanského obyvateľstva v rámci Osmanskej ríše.

Po likvidácii janičiarov v roku 1826 boli prenasledovaní aj bektaši. V Turecku bektašija oficiálne zanikla v roku 1925 (zrušenie sufistických rádov), centrála bektašije sa následne presunula do Albánska (kde boli počas komunistickej vlády bektaši prenasledovaní), neskôr do Egypta. Dnes má veľa stúpencov v Turecku, Albánsku a medzi albánskymi emigrantmi v USA.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ bektašija. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 686.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

bektášíja. In: DROZDÍKOVÁ, Jarmila. Lexikón islámu. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. 270 s. ISBN 80-7149-764-9. S. 40.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

http://www.iranicaonline.org/articles/bektasiya BEKTĀŠĪYA in: Encyclopaedia Iranica]

[1] tašija. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 686.

[1]