Belehradská operácia
Belehradská operácia | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť druhej svetovej vojny | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Sovietsky zväz Bulharsko Juhoslávia |
Nacistické Nemecko | ||||||
Velitelia | |||||||
Fiodor Tolbuchin (3. ukrajinský front) Josip Broz Tito |
Maximilian von Weichs (Skupina armád F) Alexander Löhr Hans Felber | ||||||
Sila | |||||||
580 000 mužov 3 640 diel a mínometov 520 tankov a samohybných diel 1 420 lietadiel 80 lodí |
150 000 mužov 2 100 diel a mínometov 125 tankov a samohybných diel 350 lietadiel 70 lodí | ||||||
Straty | |||||||
4 350 mŕtvych 14 488 zranených |
45 000 mŕtvych, zranených a nezvestných | ||||||
Východný front |
---|
Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha |
Belehradská ofenzíva bola ofenzíva 3. ukrajinského frontu Červenej armády a Národnej oslobodzovacej armády Juhoslávie a bulharských vojsk, proti nemeckej Skupine armád F, chorvátskej armáde a srbským četníkom. Cieľom operácie bola likvidácia skupiny armád F a oslobodenie južnej a východnej časti Juhoslávie a jej hlavného mesta Belehradu. Podstatnou tiež bola úloha preťať železničnú trať Belehrad-Solún, čím by sa skomplikoval ústup nemeckej skupiny armád E z južnejších častí krajiny, Albánska a Grécka na sever a do Maďarska.
Príprava na operáciu
[upraviť | upraviť zdroj]V septembri 1944 začala Červená armáda Jassko-kišinevskú operáciu, ktorá skončila pádom rumunskej vlády a pripojením Rumunska na stranu Spojencov v boji proti Hitlerovi. 5. septembra 1944 vyhlásil Sovietsky zväz Bulharsku vojnu a o dva dni neskôr jeho vojská prekročili bulharské hranice. Toho dňa vstúpili sovietske jednotky i na územie Juhoslávie, ktorá bola už 3 a pol roka okupovaná nacistickým Nemeckom. V priebehu septembra došlo k pádu bulharskej vlády a Bulharsko sa pridalo na stranu ZSSR. Krátko na to došlo k jednaniu s Národno-osloboditeľskou armádou Juhoslávie, ktorej predstaviteľom bol Josip Broz Tito, so zástupcami Sovietskeho zväzu i Bulharska. Bolo dohodnuté, že Červená armáda i Bulharská armáda pomôžu oslobodiť Juhosláviu; jej významnú časť však už v tej dobe kontrolovali Titovi juhoslávski partizáni. Sovietske aj bulharské vojská sa tiež zaviazali, že po oslobodení sa z Juhoslávie stiahnu.
Oslobodenie Juhoslávie
[upraviť | upraviť zdroj]25. septembra 1944 začali nemecké vojská prekvapujúci útok na jednotky 2. ukrajinského frontu. Bojov sa na nemeckej strane zúčastnili i kolaborantské chorvátske jednotky a srbskí četníci; tí už dlhšiu dobu bojovali proti Titovým partizánom. Spojenecké vojská po odrazení nemeckého útoku začali ofenzívu na fronte širokom 400 až 620 kilometrov. Prekonali východosrbské hory, dostali sa k rieke Velika Morava a pri Veľkom Sele prekročili Dunaj.
6. októbra začal útok na Belehrad. Bulharská národná armáda na ľavom krídle oslobodzovala Macedónsko, pričom jej úlohou bolo odrezať nemecké vojská v Juhoslávii od skupiny armád E v Grécku. Priamy útok na Belehrad začal 14. októbra 1944. Nemci síce dopravili do mesta posily, ale útoky Národno-oslobodeneckej armády Juhoslávie a Červenej armády, podporovanej juhoslovanskými povstalcami vnútri mesta, v priebehu niekoľkých dní nemeckú obranu zlikvidovali aj napriek posilám četníkov a ruských kozákov (bojujúcich na strane nacistického Nemecka). 20. októbra bol Belehrad oslobodený a do konca mesiaca bolo obsadené celé Srbsko.
Dohra
[upraviť | upraviť zdroj]Po oslobodení Belehradu a väčšej časti Srbska sa Červená armáda v súlade s dohodami stiahla z Juhoslávie a premiestnila sa na severný breh Dunaja. S pomocou bulharských jednotiek bolo do konca novembra 1944 obsadené Macedónsko a Kosovo i Metohija. Zostatok Juhoslávie postupne oslobodila od nemeckej okupácie Národno-oslobodenecká armáda Juhoslávie, ktorá sa premenovala na Juhoslávsku ľudovú armádu. Vďaka mobilizácii došlo k vytlačeniu nemeckých vojsk z Juhoslávie bez zásahu cudzích armád. Sovietske vojská postupovali z Juhoslávie do Maďarska, kde malo dôjsť ku bojom o Budapešť.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Belehradská operácia