Preskočiť na obsah

Beráter

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Manfred von Killinger, nemecký vyslanec na Slovensku v rokoch 1940 – 1941, počas ktorého pôsobenia mali beráteri najväčší vplyv.

Beráter (z nem. Berater – poradca) bol predstaviteľ nacistického Nemecka, ktorý pôsobil vo vojnovej Slovenskej republike (SR) ako poradca vo vláde, na ministerstve alebo v inom ústrednom úrade štátnej správy, v generálnom sekretariáte Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) alebo na hlavnom veliteľstve Hlinkovej gardy (HG).

Nemecké úrady vysielali beráterov buď z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť slovenských štátnych činiteľov (najaktívnejší boli v tomto smere predstavitelia radikálneho krídla HSĽS Vojtech TukaAlexander Mach). Postavenie beráterov nebolo právne zakotvené, napriek tomu mali na Slovensku diplomatické výsady.[1] Ich cieľom bolo zabezpečiť nacifikáciu režimu SR a dohliadať na to, aby slovenské zdroje čo najviac prispievali k nemeckému vojnovému úsiliu.[2]

Na Slovensku začali prví beráteri pôsobiť na základe Dôverného protokolu o hospodárskej a finančnej spolupráci medzi Nemeckou ríšou a štátom Slovensko, ktorý bol podpísaný 23. marca 1939Berlíne a pripojený k Zmluve o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom. Jeho znenie poznal len úzky okruh vládnych predstaviteľov. Článok II protokolu ustanovoval, že „Slovensko si vytvorí vlastnú menuSlovenskú národnú banku ako centrálny ceduľový ústav,“ pričom Ríšskonemecká banka (Deutsche Reichsbank) „vyšle do riaditeľstva tejto banky poradcu, ktorý bude spolupracovať pri všetkých dôležitých rozhodnutiach“ a slovenská vláda „priberie tohto poradcu aj k zostavovaniu a plneniu svojho štátneho rozpočtu a bez jeho súhlasu neschváli žiadne úvery“.[3] Nemecko ich postavenie plne presadilo po salzburských rokovaniach v júli 1940.[1]

Na Slovensku pôsobilo asi 20 beráterov (spolu s viacerými spolupracovníkmi),[2] pričom najväčší vplyv mali v rokoch 1940 – 1941, za pôsobenia vyslanca Manfreda von Killingera. Úlohu beráterov vykonávali tiež členovia nemeckej vojenskej a policajnej misie. Medzi najvýznamenších beráterov patril Obersturmbannführer Viktor Nageler ako poradca pre HG, Erich Gebert ako poradca pre hospodárstvo a financie, Obersturmbannführer Albert Smagon ako poradca pre sociálne veci a Hauptsturmführer Dieter Wisliceny ako poradca pre židovskú otázku,[4] ktorého v roku 1944 nahradil ešte bezohľadnejší Hauptsturmführer Alois Brunner.[5] Po vypuknutí Slovenského národného povstania činnosť beráterov nahradila priama moc nemeckých okupačných síl.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Gronský, Ján (2005), Komentované dokumenty k ústavním dějinám Československa, I. 1914 – 1945 (1. vyd.), Praha: Nakladatelství Karolinum, str. 485, ISBN 80-246-1027-2 , pozn. 2
  2. a b Jablonický, J.[ozef]; Kropilák, M.[iroslav] (1970), „beráteri“, Slovník Slovenského národného povstania (2. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Epocha, str. 26 
  3. Pekár, Martin (2015), Komentované pramene k dejinám Slovenska 1939 – 1945 (1. vyd.), Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, str. 83, ISBN 978-80-8152-268-0, https://www.academia.edu/18389719/Komentovan%C3%A9_pramene_k_dejin%C3%A1m_Slovenska_1939_-_1945 , dok. č. 22
  4. a b Plevza, Viliam, ed. (1984), „beráteri“, Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP (1. vyd.), Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, str. 38-39 
  5. Základné pojmy, Bratislava: Dokumentačné stredisko holokaustu, [s. a.], http://www.holokaust.sk/basic-terms, dost. 2018-08-12