Besaparski ridove (Rodopy)
| Besaparski ridove (Бесапарски ридове) | |
| Besaparski chălmove | |
| časť Batašskej planiny | |
 Besaparski ridove pri pohľade od mesta Kričim
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Región | Pazardžik, Plovdiv |
| Časť | Bataška planina |
| Hranice | Marica, Stara reka, Văča |
| Súradnice | 42°05′55″S 24°24′20″V / 42,098611°S 24,405556°V |
| Najvyšší bod | Elenski vrăch |
| - výška | 535,6 m n. m. |
| Dĺžka | 14 km |
| Šírka | 8 km |
| Rozloha | 310 km² (31 000 ha) |
  Poloha v rámci Bulharska
| |
| Wikimedia Commons: Besaparski hills | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Besaparski ridove (iné názvy pozri nižšie) je zoskupenie nízkych horských hrebeňov[1][2] v Západných Rodopách v Pazardžickej a v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[3][4][1][2]
Názvy[upraviť | upraviť zdroj]
- Besaparski ridove (bulh. Бесапарски ридове, doslova Besaparské hrebene)[1][3][4][5][6]
- Besaparski chălmove (bulh. Бесапарски хълмове, doslova Besaparské pahorky)[4][2]
- Besaparski văzvišenia (bulh. Бесапарски възвишения, doslova Besaparské výšiny)[3]
Do roku 1942 Besaparski ridove niesli pôvodný názov Baba bairi (bulh. Баба баири).[7]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Besaparski ridove sa nachádzajú v severnej časti Bataškej planiny v Západných Rodopách.[1]
Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]
Ich poloha je vymedzená v severnej časti dolinou rieky Marica[4][3] (v jej úseku medzi mestami Pazardžik a Stambolijski)[3] a v južnej časti dolinou rieky Stara reka,[4][3][2] pričom pri juhozápadnom okraji územia sa nachádza mesto Peštera a pri juhovýchodnom okraji územia mesto Peruštica. Dolina je tvorená kotlinou Isperichovsko pole, ktorá neskôr plynule prechádza do kotliny Kričimsko pole.[3]
Začlenenie[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť Besaparských ridov je z geomorfologického hľadiska pomerne málo preskúmaným územím. V geologických, geomorfologických a hydrologických literárnych prameňoch v závislosti od predmetu skúmania, rôzni autori akceptujú toto zoskupenie pahorkov buď ako predhorský stupeň masívu Rodopy, objavujú sa však aj názory podľa ktorých ide o vnútrokotlinové vyvýšeniny v Hornotráckej nížine.[2][3]
Všeobecná charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Besaparski ridove predstavujú zoskupenie nízkych hrebeňov, ktoré sú tvorené viacerými pahorkami.[1] Ide o zaoblené kopce usporiadané do štyroch radov, ktoré sú oddelené systémom roklín, údolí, suchých údolí, ako aj spoločnou dolinou riek Văča a Stara reka medzi mestom Stambolijski a dedinou Kurtovo Konare.[3] Predstavujú predhorskú časť Západných Rodop.[4] Nachádzajú sa v blízkosti úpätia ich severných svahov.[3] Celková dĺžka celého zoskupenia dosahuje 14 km a šírka v najširšej časti 8 kilometrov.[2] Rozloha oblasti je 310 km².[3]
Na úpätí sa nachádza viacero dedín, pričom pozemky v ich okolí sú väčšinou poľnohospodársky obhospodarované. Pestuje sa na nich predovšetkým vinič[2][4] a ovocie.[4]
Najvyšší vrch[upraviť | upraviť zdroj]
Najvyšší vrch Besaparských ridov je Sveta Elena,[2][3] známy taktiež pod názvom Elenski vrăch.[2][4] Dosahuje nadmorskej výšky 535,6 m n. m.[4][3][2] Nachádza sa v severnom najvyššom rade Besaparských ridov.[3]
Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Územím pretekajú tri rieky – Stara reka, Văča a Marica.[3] Všetka povrchová, ale aj podzemná voda je odvádzaná do rieky Marica.[2][3]
V južnej časti Besaparských ridov, pri dedine Ogňanovo, sa nachádzajú krasové pramene Trivodici.[2]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Besaparski ridove sú v južnej časti tvorené dioritmi a v severnej časti krasovými mramormi. V pohorí sa nachádzajú vápencové lomy.[4]
Pôdy sú z väčšej časti rendziny, v centrálnej časti teritória sa nachádzajú aj škoricové pôdy.[2]
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Na území prevládajú trávnaté a krovinaté porasty.[4] Rastliny sú z väčšej časti kalcifilné a teplomilné. Z trávnych druhov na území Besaparských ridov dominuje fúzatka prstnatá (Bothriochloa ischaemum). Na teritóriu sa vyskytuje aj množstvo vzácnych, endemických a reliktných druhov rastlín.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Celé zoskupenie je usporiadané do štyroch radov pahorkov.[3]
Severný rad[upraviť | upraviť zdroj]
Severný rad je najvyšší a je takmer rovnobežný s riekou Marica.[3] Od južného radu ho oddeľuje Besaparský úval a priľahlý systém dolín a suchých dolín.[2][3] Tato časť zahŕňa hrebene Baira (410 m n. m.), Golemijat vrăch (344,5 m n. m.), Kutelăt (374,2 m n. m.), Sakatlăka (450 m n. m.), Besaparski (je tvorený piatimi navzájom prepojenými pahorkami, z ktorých najvyšší je Ilančal 533,2 m n. m.), ako aj najvyšší hrebeň Severnijat masiv, do ktorého patrí najvyšší vrch Besaparských ridov, Elenski vrăch (535,6 m n. m.).[3]
Južný rad[upraviť | upraviť zdroj]
Južný rad je oddelený od samotného masívu Rodop dolinou rieky Stara reka na úseku jej toku medzi mestom Peštera, dedinou Biaga a kotlinou Isperichovsko pole.[2][3] Zahŕňa hrebene Mogilite (441,8 m n. m.), Elenski vrăch (435,6 m n. m.), Burudža mogila (319,6 m n. m.), Chisara (490,7 m n. m.), Teketo (369,6 m n. m.), ako aj humusovité vyvýšeniny Taštepe (303,9 m n. m.), Inerttepe (270,2 m n. m.), Mantartepe (283,9 m n. m.) a Maltepe (260 m n. m.).[3]
Východná časť Besaparských ridov je rozdelená na dva rady spoločnou dolinou riek Văča a Stara reka, ide teda od dva meridionálne usporiadané rady pahorkov. Západný je na strane Starej reky a východný na strane rieky Văča.[2][3]
Západný rad[upraviť | upraviť zdroj]
Západný rad pozostáva z jednotlivých hrebeňov usporiadaných od severu k juhu, pričom ide o hrebene Novoselski bair (424,8 m n. m.), Širokija vrăch (442,5 m n. m.) a Gorkata (362,8 m n. m.).[3]
Východný rad[upraviť | upraviť zdroj]
Východný rad, ktorý sa nachádza na strane rieky Văča pozostáva z hrebeňov Presečena mogila (276 m n. m.), Kaleto (267,7 m n. m.) a Gorkata (293,3 m n. m.).[3]
Územie európskeho významu Besaparski ridove[upraviť | upraviť zdroj]
Na časti územia Besaparských pahorkov bolo v roku 2007 vyhlásené územie európskeho významu Besaparski ridove.[6][8] Dôvodom vyhlásenia bola ochrana divo žijúcich vtákov.[8][2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 357 – 361. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pazardžik. Pazardžik : Obština Pazardžik - Belloprint OOD. 2011. 738 s. ISBN 9789546843081. S. 54. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y BALTAKOVA, Achinora. ГЕОМОРФОЛОЖКО РАЗВИТИЕ НА БЕСАПАРСКИТЕ РИДОВЕ МЕЖДУ РОДОПСКИЯ МАСИВ И ГОРНОТРАКИЙСКАТА ДЕПРЕСИЯ [online]. prokarstterra.bas.bg, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 52. (po bulharsky)
- ↑ natura2000.egov.bg, [cit. 2023-06-14]. Dostupné online.
- ↑ a b Besaparski ridove [online]. eunis.eea.europa.eu, [cit. 2023-06-14]. Dostupné online.
- ↑ KOLEKTÍV AUTOROV. Promeni v naimenovanijata na fizikogeografskite obekti v Bălgarija 1878 – 2014 g. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“-Izdatelska kăšta „Trud“. 2015. 296 s. ISBN 9789543984015. S. 28. (po bulharsky)
- ↑ a b CVETANOV, Momčil. Pătevoditel – Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Stara Zagora : Domino EOOD. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 97 – 101. (po bulharsky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Besaparski ridove (Rodopy)
