Besaparski ridove (chránené územie)
| Besaparski ridove (Бесапарски ридове) | |
| územie európskeho významu | |
 pohľad na skupinu hrebeňov Besaparski ridove z juhovýchodu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Región | Pazardžik, Plovdiv |
| Okres | Kričim |
| Pohorie | Rodopy – Bataška planina |
| Súradnice | 42°06′34″S 24°23′19″V / 42,10944444444445°S 24,38861111111111°V |
| Rozloha | 147,650525 km² (14 765 ha) |
  | |
| Wikimedia Commons: Besaparski ridove | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Besaparski ridove (bulh. Бесапарски ридове)[1][2][3][4] je územie európskeho významu zapísané v zozname chránených zón Natura 2000, ktoré sa nachádza v pazardžickej a v plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku. Leží v pohorí Rodopy.[1][2]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Územie európskeho významu Besaparski ridove sa nachádza v rovnomennej časti pohoria rodopského podcelku Západné Rodopy.[1][2] V rámci tohto podcelku sú Besaparski ridove súčasťou Bataškej planiny, pričom sa nachádzajú v jej severnej časti.[5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Rozloha, nadmorská výška a reliéf[upraviť | upraviť zdroj]
Rozloha chráneného územia Besaparski ridove je 147,65 km².[2][4][3] Priemerná nadmorská výška dosahuje približne 350 m n. m.[4] Reliéf krajiny je na chránenom území je tvorený nízkymi zaoblenými nezalesnenými pahorkami.[2] Pozri aj článok Besaparski ridove (Rodopy).
Kategorizácia a predmet ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Kategória: územie európskeho významu Natura 2000[2][1][3][4]
Dátum vyhlásenia za územie európskeho významu: marec 2007[3]
Zodpovedná organizácia: RIOSV Pazardžik (pazardžická pobočka Regionálnej inšpekcie životného prostredia a vôd)[2][3]
Predmet ochrany: divo žijúce vtáky
Reštrikcie: na ploche chráneného územia je zakázané zalesňovanie, obhospodarovanie pôdy, využívanie pesticídov a otváranie nových vápencových lomov.[2]
Chránené druhy[upraviť | upraviť zdroj]
V rámci areálu územia Besaparski ridove sa vyskytuje celkovo 87 druhov hniezdiacich vtákov, z toho 15 je druhov zapísaných v Červenej knihe Bulharska a až 43 druhov je chránených v rámci európskeho programu European Birds of Conservation Concern (SPEC).[4] Pri rozľahlých krasových prameňoch Triadici hniezdi celkovo 9 druhov vtákov viazaných na vodu.[2]
V rámci ochrany lokality ako územia európskeho významu spadá pod ochranu celkovo 47 druhov vtákov.[3] Sú to: jastrab krátkoprstý (Accipiter brevipes), jastrab veľký (Accipiter Accipiter gentilis), jastrab krahulec (Accipiter nisus), rybárik riečny (Alcedo atthis), kačica divá (Anas platyrhynchos), ľabtuška poľná (Anthus campestris), orol skalný (Aquila chrysaetos), orol kráľovský (Aquila heliaca), orol stepný (Aquila nipalensis), orol krikľavý (Aquila pomarina), ležiak úhorový (Burhinus oedicnemus), myšiak hôrny (Buteo buteo), myšiak hrdzavý (Buteo rufinus), škovránka krátkoprstá (Calandrella brachydactyla), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), kulík riečny (Charadrius dubius), bocian biely (Ciconia ciconia), bocian čierny (Ciconia nigra), hadiar krátkoprstý (Circaetus gallicus), kaňa močiarna (Circus aeruginosus), kaňa sivá (Circus cyaneus), kaňa stepná (Circus macrourus), krakľa belasá (Coracias garrulus), labuť spevavá (Cygnus cygnus), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus), beluša veľká (Ardea alba), strnádka záhradná (Emberiza hortulana), sokol rároh (Falco cherrug), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), sokol lastovičiar (Falco subbuteo), sokol myšiar (Falco tinnunculus), sokol kobcovitý (Falco vespertinus), orol malý (Hieraaetus pennatus), sedmohlások olivový (Hippolais olivetorum), bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus), strakoš obyčajný (Lanius collurio), strakoš kolesár (Lanius minor), strakoš bieločelý (Lanius nubicus), škovránik stromový (Lullula arborea), škovran stepný (Melanocorypha calandra), včelárik zlatý (Merops apiaster), haja tmavá (Milvus migrans), kršiak rybár (Pandion haliaetus), včelár lesný (Pernis apivorus), kormorán malý (Microcarbo pygmaeus), brehuľa hnedá (Riparia riparia) a penica jarabá (Curruca nisoria).[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e CVETANOV, Momčil. Pătevoditel – Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Stara Zagora : Domino EOOD. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 97 – 101. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pazardžik. Pazardžik : Obština Pazardžik - Belloprint OOD. 2011. 738 s. ISBN 9789546843081. S. 54. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h Besaparski ridove [online]. eunis.eea.europa.eu, [cit. 2023-06-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e natura2000.egov.bg, [cit. 2023-06-14]. Dostupné online.
- ↑ NIKOLOV, Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite „Prof. Marin Drinov“. 2018. 434 s. ISBN 9789543229468. S. 357 – 361. (po bulharsky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Besaparski ridove (chránené územie)
