Brehuľa hnedá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Brehuľa hnedá
Sîvanok.jpg
Pri hniezdnych norách
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Riparia riparia
Linnaeus, 1758
Synonymá
brehuľa obyčajná,
brehuľa riečna
Riparia riparia distribution map.png
Mapa rozšírenia brehule hnedej

██ Hniezdiaca

██ Zimujúca

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Brehuľa hnedá (iné názvy: brehuľa obyčajná, brehuľa riečna[3];lat. Riparia riparia) je malý vták z čeľade lastovičkovité. Hniezdi v Severnej Amerike a v Eurázii. Na Slovensku sa vyskytuje v nížinách a kotlinách do nadmorskej výšky 700 – 750 m.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov brehuľa hnedá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá, v severnej Amerike bol za posledných 40 rokov zaznamenaný slabý, štatistiky nevýznamný pokles. Európska populácia má nejasný trend.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Brehuľa hnedá meria 12 cm[5] a váži 11,5 – 16 g. Samček aj samička majú rovnaké zafarbenie. Vrchnú stranu majú hnedú alebo do siva. Cez hrvoľ prechádza sivohnedý priečny pás. Brada, hrdlo a spodná časť tela je biela. Letky, kormidlové perá a nohy sú tmavé. Mláďatá sa líšia svetlými béžovými okrajmi pierok.[6]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Ozýva sa suchým črip, poplašný hlas je krátke pritt a spev je tichý štebot.[7]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa vyskytuje v nížinách a kotlinách všade tam, kde má možnosť hniezdiť. Vyhľadáva strmé brehy vôd a strmé steny v rôznych ťažobných miestach piesku a zeminy. Tieto biotopy podliehajú erózii. Brehuľa hnedá dokáže rýchlo obsadiť nové príležitosti.

Je to sťahovavý druh. Na jeseň odlieta v auguste a v priebehu septembra.[4] Zimuje v strednej a severozápadnej Afrike, severoamerická populácia odlieta do Južnej Ameriky. Zo zimovísk sa vracia v druhej polovici apríla.

Odhadovaný počet hniezdnych párov je 10 000 – 20 000, došlo k poklesu populácie aj areálu o 20 – 50 % (r. 1999).[4] Ekosozologický status v roku 2001 žiadny.[8] V roku 2014 NT* A2a - takmer ohrozený.[2][9][10]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdia v kolóniách. Po návrate zo zimoviska začne samček ešte bez samičky vyhrabávať novú noru[11]. Nora zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe páru. Keď už má vyhrabaných prvých 10 – 15 či 30 cm[11] sadne si do vchodu a čaká okolo letiace samičky. Len čo sa niektorá objaví, vzlietne a urobí kruh okolo vchodu a pritom ju láka štebotavým spevom. Samička si vyberá a prezerá viaceré ponuky. Ak sa však rozhodne, pomáha pri stavbe a dôsledne bráni noru pred ďalšími samičkami. Ak ostane samček nespárený, presťahuje sa na inú časť kolónie a začne vyhrabávať novú noru. Ak si už pár vyhrabe 40 – 150 cm dlhú chodbu[6][11], vyhrabú si na konci komôrku s priemerom 10[6] – 15 cm. Pri práci používajú nohy (hrabú pazúrmi[6]), zobák a krídla[11]. Vyhrabaný materiál vymetajú cúvaním. Na nohách majú k tomu účelu pevné pierka. Ku koncu prác je samička stále aktívnejšia a samček ju len sprevádza. Býva to približne 3 – 5 dní pred znášaním. V tom čase sa veľa pária a spolu nocujú v nore. Samček ju v tom období všade sprevádza.

V čase znesenia prvého vajíčka ešte nie je v komôrke žiadny hniezdny materiál. V priebehu znášanie ešte nanosia steblá tráv a pierka. Znášku tvorí 4 – 6[6] (2 – 7[11]) vajíčok. Zahrievajú ich obaja rodičia[6], no hlavne samička[11]. Samičke vypadnú na bruchu pierka, koža zvráskavie a viac sa prekrvuje, vytvorí sa hniezdna lysina. Holiatka sa vyliahnu za 12 – 16 dní[6][11]. Obaja rodičia ich kŕmia 4 – 5-krát za hodinu. Pri love sa nevzdialia viac ako na 1 – 2 km.

Nová populácia opúšťa hniezdnu noru za 16 – 18 (22)[6][11] dní a ešte ďalší týždeň ich rodičia kŕmia[11]. Mláďatká sa stanú samostatné a opustia okolie hniezdiska. Časť rodičov sa pustí do druhého hniezdenia (júl[6]).

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Lovia nízko nad vodou veľkou rýchlosťou, až 50 km/h. Chytajú hmyz, vošky, mravcovité a podenky (Ephemeroptera).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2018.2. Prístup 16. decembra 2018
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Brehuľa obyčajná/Brehuľa hnedá, str. 424 – 426, Karaska, D.). ISBN 80-224-0714-3.
  5. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c d e f g h i FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  7. PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. a b c d e f g h i ARKive. Sand martin (Riparia riparia) [online]. [Cit. 2016-02-28]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Uferschwalbe na nemeckej Wikipédii a Partifecske na maďarskej Wikipédii.