Jastrab krahulec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jastrab krahulec
Sparrowhawk-Male.JPG
Samec s korisťou
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Accipiter nisus
Linnaeus, 1758
Synonymá
krahulec obyčajný, krahujec obyčajný
Accnis Area Map-2.PNG
Mapa rozšírenia jastraba krahulca

██  Hniezdiaci

██  Zimujúci

██  Stály

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Jastrab krahulec (iné názvy: krahulec obyčajný, krahujec obyčajný[2]; lat. Accipiter nisus) je dravý vták z čeľade jastrabovité (Accipitridae). Hniezdi v Palearktíde od severozápadnej Afriky až po Japonsko, od polárneho kruhu až po Himaláje.[3][4] Na Slovensku bolo dokázané alebo pravdepodobné hniezdenie v 78 % mapovacích kvadrátov a zimovanie preukázané v 88,30 % mapovacích kvadrátov.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je veľký ako hrdlička záhradná, meria 28 – 38 cm, rozpätie krídel dosahuje 60 – 75 cm[5]. Samec je asi o štvrtinu menší ako samica. Počas letu sa poznáva podľa širokých krídel, ich rýchle údery strieda s krátkym plachtením (na rozdiel od sokola myšiara) počas letu nikdy netrepotá na mieste.

Krídla sú natiahnuté dopredu. Dospelý samec sa od samice líši nielen (menšou) veľkosťou, ale aj do červena sfarbenou hruďou a tvárou. Starí vtáci sú prevažne šedí, mladí vtáci sú prevažne hnedí. Očná dúhovka dospelých vtákov je oranžová, u mladých vtákov je červenohnedá.Loví pernatú zver. Na korisť sa prudko vrhá a často ju prenasleduje. Chytá ju prevažne vo vzduchu. Dostal prívlastok malý bojovník s veľkým srdcom. Má pohlavný dimorfizmus. Samec: oranžovo-hrdzavá hlava, modrosivá vrchná časť tela, pruhovaná oranžovo-hrdzavá spodná časť tela. Samica: svetlý nad očný pásik, sivo pásikovaná spodná časť tela.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 500 - 2 000, zimujúcich jedincov 4 000 - 8 000. Veľkosť populácie je stabilná, maximálna zmena do 20%. Veľkosť územia, na ktorom sa vyskytuje, vykazuje mierny nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny, v roku 1998 LR:lc, LR - menej ohrozený druh. Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[3]

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Jastrab krahulec

V zime naše krahulce obyčajne odlietajú južnejšie a k nám prilietajú severské jedince. Vo veľkej miere sa živí drobnými spevavcami. Korisť hľadá obyčajne vtedy, keď lieta nízko nad okrajom lesa a nad krovím. Chytá ju aj na zemi. Hniezdi v lesoch, najčastejšie v ihličnatých. Hniezdo má postavené zo suchých konárikov a vystlané kúskami kôry z ihličnatých stromov. Používa aj hniezda iných vtákov i hniezda veveričiek. Hniezdo je ukryté v hustých konárikoch blízko kmeňa stromov. V máji znáša 4 – 5 modrozelených vajec s hnedými škvrnami. Na vajciach sedí samica 33 dní a približne rovnako dlho kŕmi mláďatá. Anglické pomenovanie je Sparrowhawk.

Ezopova bájka - Slávik a krahulec. Krahulec sa zmocnil slávika. Ten v snahe oslobodiť sa povedal: "Som príliš malý na to, aby som zasýtil tvoj hlad. Mal by si chytiť väčšieho vtáka." "Bol by som veľký hlupák, keby som ti daroval slobodu výmenou za korisť, ktorú som ani nevidel," odvetil krahulec.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 26. júna 2017.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  3. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Karaska, D.. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Jastrab krahulec, s. 187 - 189.
  4. HAGEMEIJER, Ward; BLAIR, Mike. The EBCC Atlas of European Breeding Birds: their distribution and abundance. All distribution maps on the Web (SOVON, Henk Sierdsema) [online]. London : T & A.D. Poyser, 1997. Dostupné online.
  5. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]