Krakľa belasá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
krakľa belasá
European roller.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Coracias garrulus
L., 1758
CoraciasGarrulusIUCN2019-2.png
Mapa rozšírenia krakle belasej

██  Hniezdiaca, výskyt v letnom období

██  Migrujúca

██  Nehniezdiaca

██  Pravdepodobne vyhynutá

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Krakľa belasá[3] (lat. Coracias garrulus) je vták z čeľade krakľovité (Coraciidae). Vďaka azúrovomodrému opereniu krídel a hrdzavočervenému opereniu chrbta je prakticky nezameniteľná. Obýva otvorené oblasti riedko porastené stromami západnej palearktickej oblasti. Od 70. rokov jej stavy v Európe klesajú, na Slovensku bolo dokázané hniezdenie už len na 2,10 % mapovacích kvadrátov. [4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov krakľa belasá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci.[1]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Krakľa belasá je asi 29 - 32 cm dlhý vták s typicky azúrovým sfarbením peria na hlave a krídlach a hrdzavohnedým chrbtom. Svojím silnejším zobákom s hákovitou špičkou a celkovo svojou veľkosťou môže pripomínať sojku. Sfarbenie mladých vtákov je matnejšie.

Hlasové prejavy[upraviť | upraviť kód]

Prejavuje sa nepríjemným zvukom, zapisovaným ako „rak“ (prípadne „rakak“). Pri zásnubnom lete sa ozýva sledom rachotivých zvukov „ra-kra-kra-kraa“.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Hniezdne oblasti krakle sú suché teplé oblasti, otvorená krajina v nižších polohách (horám sa spravidla vyhýba) so skupinami stromov a extenzívnym hospodárením. V strednej Európe hniezdi prevažne v bútľavinách, a keďže starých bútľavých stromov v našej prírode ubúda, ubúda i počet kusov tohto klenotu európskeho vtáctva. Celkovo kraklí v Európe ubúda, snáď len okrem krajín, ako sú Rusko, Rumunsko a Moldavsko. I na Slovensku bola kedysi pomerne bežná, dnes už vieme len o zopár hniezdiskách.

Posledné potvrdené hniezdenie bolo zistené v roku 2020[5], presne po 10 rokoch, kedy bolo naposledy zistené hniezdenie v roku 2010. Po tomto roku boli už len pozorovania z hniezdneho obdobia, pochádzali z južného a východného Slovenska. Začiatkom júna v roku 2017 bola pozorovaná pri Uzovskej Panici a v tom istom roku začiatkom júla na Opátskych pieskoch pri Strážnom.[6] V roku 2020 zahniezdila opäť a to na juhovýchodnom Slovensku, kde nehniezdila už 24 rokov. Zahniezdilo dokonca naraz viacero párov a znich 4 páry odchovali úspešne mláďatá. Len jedno hniezdenie bolo v prirodzenej stromovej dutine, ostatné boli v hniezdnych búdkach.[5]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 10 - 40. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú výrazný pokles viac ako o 50 %. Ekosozologický status v roku 1995 E - ohrozený druh. V roku 1998 EN:A1, B2d, D, EN - ohrozený. V roku 2001 EN - ohrozený.[7] V roku 2014 CR A2abc; B1ab(ii,v); C1+ C2a(i,ii); D - kriticky ohrozený.[2][8][9] Európsky ochranársky status SPEC2 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.[4]

Hniezdenie a rozmnožovanie[upraviť | upraviť kód]

V strednej Európe najčastejšie obsadzujú stromové dutiny po ďatľovi čiernom, alebo žlne zelenej. Znáša 4 – 5 vajec, znáška leží na holom podklade bez podstielky. O vajcia a mláďatá sa rovnako starajú obaja rodičia.

Potrava[upraviť | upraviť kód]

Živí sa najmä veľkým hmyzom (chrobákmi, kobylkami), ale zožerie aj dážďovky alebo malé jašterice a myši.

Ochrana[upraviť | upraviť kód]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 3220 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[10]

Krakľa belasá je druh európskeho významu.[11]. Ako kritériový druh sa vyskytuje iba v jednom chránenom vtáčom území - Dolné Považie.[12]

Druh je zaradený do Bonnského dohovoru (Príloha II)[13], Bernského dohovoru (Príloha II) [14] a smernici o vtákoch (Príloha I).

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 31. júla 2020.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-05]. Dostupné online.
  4. a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Vladimír Slobodník. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Krakľa belasá, s. 390 - 391.
  5. a b REPEL, Matej; RIDZOŇ, Jozef. Krakľa belasá po desiatich rokoch opäť zahniezdila na Slovensku. Tlačová správa. SOS/BirdLife Slovensko, www.vtaky.sk [online]. vtaky.sk, 2020-07-29, [cit. 2020-07-31]. Dostupné online.
  6. KVETKO, Richard; & FK SOS/BIRDLIFE SLOVENSKO. 18. správa Faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko / The 18th report of the Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia. Tichodroma, roč. 30, čís. 2018, s. 80 - 87. Dostupné online [cit. 2019-03-12].
  7. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  8. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  9. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  10. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.
  11. Vtáčie druhy Natura 2000 [online]. sopsr.sk, [cit. 2020-07-31]. Dostupné online.
  12. RIDZOŇ, Jozef; KARASKA, Dušan; TOPERCER, Ján. Aktuálny stav výberových druhov vtákov v Chránených vtáčích územiach na Slovensku. Prvé. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2015. Dostupné online. ISBN 978-80-89310-94-4.
  13. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 1995-03-01, [cit. 2020-02-20]. Dostupné online.
  14. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Ottov sprievodca prírodou - Vtáky. Praha : Ottovo nakladatelství, 2009. S. 258.