Krakľa belasá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Krakľa belasá
European roller.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Coracias garrulus
L., 1758
Area of coracias garrulus.PNG
Rozšírenie Krakle belasej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Krakľa belasá[2] (lat. Coracias garrulus) je vták z čeľade krakľovité. Vďaka azúrovomodrému opereniu krídel a hrdzavočervenému opereniu chrbta je prakticky nezameniteľná. Obýva otvorené oblasti riedko porastené stromami západnej palearktickej oblasti. Od 70. rokov jej stavy v Európe klesajú, na Slovensku bolo dokázané hniezdenie už len na 2,10 % mapovacích kvadrátov. [3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Krakľa belasá je asi 29 - 32 cm dlhý vták s typicky azúrovým sfarbením peria na hlave a krídlach a hrdzavohnedým chrbtom. Svojím silnejším zobákom s hákovitou špičkou a celkovo svojou veľkosťou môže pripomínať sojku. Sfarbenie mladých vtákov je matnejšie.

Hlasové prejavy[upraviť | upraviť zdroj]

Prejavuje sa nepríjemným zvukom, zapisovaným ako „rak“ (prípadne „rakak“). Pri zásnubnom lete sa ozýva sledom rachotivých zvukov „ra-kra-kra-kraa“.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdne oblasti krakle sú suché teplé oblasti, otvorená krajina v nižších polohách (horám sa spravidla vyhýba) so skupinami stromov a extenzívnym hospodárením. V strednej Európe hniezdi prevažne v bútľavinách, a keďže starých bútľavých stromov v našej prírode ubúda, ubúda i počet kusov tohto klenotu európskeho vtáctva. Celkovo kraklí v Európe ubúda, snáď len okrem krajín, ako sú Rusko, Rumunsko a Moldavsko. I na Slovensku bola kedysi pomerne bežná, dnes už vieme len o zopár hniezdiskách.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 10 - 40. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú výrazný pokles viac ako o 50 %. Ekosozologický status v roku 1995 E - ohrozený druh. V roku 1998 EN:A1, B2d, D, EN - ohrozený. Európsky ochranársky status SPEC2 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.[3]

Hniezdenie a rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

V strednej Európe najčastejšie obsadzujú stromové dutiny po ďatľovi čiernom, alebo žlne zelenej. Znáša 4 – 5 vajec, znáška leží na holom podklade bez podstielky. O vajcia a mláďatá sa rovnako starajú obaja rodičia.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa najmä veľkým hmyzom (chrobákmi, kobylkami), ale zožerie aj dážďovky alebo malé jašterice a myši.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 27. júna 2017.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-05]. Dostupné online.
  3. a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Vladimír Slobodník. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Krakľa belasá, s. 390 - 391.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ottov sprievodca prírodou - Vtáky. Praha : Ottovo nakladatelství, 2009. S. 258.