Beluša veľká

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Beluša veľká
Egretta alba 1 (Lukasz Lukasik).jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Casmerodius albus
Linnaeus, 1758
Synonymá
volavka biela, Egretta alba, Ardea alba
ArdeaAlbaIUCNver2019 1.png
Mapa rozšírenia beluši veľkej

██  Hniezdiaca, výskyt v letnom období

██  Hniezdiaca, celoročný výskyt

██  Migrujúca

██  Nehniezdiaca

██  Na potuľkách (závislosť na sezóne nejasná)

██  Výskyt, závislosť na sezóne nejasná

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Beluša veľká alebo volavka biela[3] (lat. Casmerodius albus, Egretta alba, Ardea alba) je druh z čeľade volavkovité. Kozmopolitný druh mierneho a tropického pásma. Na Slovensku hniezdi v močiaroch Východoslovenskej roviny a pravdepodobne aj Parížskych močiaroch.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov beluša veľká patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je neznámy, u severoamerickej populácii zaznamenali veľký, štatisticky významný nárast o 177% za posledných 40 rokov, prieskum prebiehal asi na polovici územia jej rozšírenia na severoamerickom kontinente.[1]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 0 - 80, zimujúcich jedincov 150 - 350. Hniezdenie beluši veľkej bolo dokázané v 0.90 % mapovacích kvadrátov. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytovala vykazovali mierny nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 E - ohrozený druh. V roku 1998 EN:B1, EN - ohrozený. V roku 2001 EN - ohrozený.[5] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 70 – 110 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2012) boli stúpajúce. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov bola stabilná. Veľkosť územia na ktorom hniezdila z pohľadu dlhodobého trendu bola stúpajúca.[6] V roku 2014 VU* D - zraniteľný.[2][7] Dôvody presunutia do nižšej kategórie môžu byť: zvýšenie počtu rozmnožujúcich sa jedincov, rastúci trend populácie, zväčšovanie areálu alebo aj možnosti pozitívneho ovplyvnenia populácií z okolitých krajín.[8]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 250 – 350 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2008 – 2018) bol stabilný. Dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2018) bol stúpajúci. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stúpajúca.[9]

Hniezdenie[upraviť | upraviť kód]

Hniezdi v kolóniách. Kladie 2-7 vajec, na ktorých sedí 25 až 28 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 6 týždňoch.

Potrava[upraviť | upraviť kód]

Loví ryby, žaby, mloky, malé hlodavce a plazy. Loví na zaplavených lúkach, ale aj na suchých poliach.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b IUCN Red list 2019.2. Prístup 18. októbra 2019
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Štefan Danko, Miloš Balla. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Beluša veľká / Volavka biela, s. 92 - 94.
  5. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  6. Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-15]. S. 790. Dostupné online.
  7. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  8. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  9. Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]