Biskupské insígnie
Pontifikálie[1] alebo biskupské insígnie sú bohoslužobné rúcha alebo predmety, ktoré v kresťanských cirkvách západných i východných obradov používajú pri bohoslužbách biskupi, resp. iní vyšší cirkevní hodnostári.[2][3]
Použitie v rímskokatolíckej cirkvi
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasný Biskupský ceremoniál vymenúva tieto insígnie: mitra, biskupský prsteň, biskupská berla, pektorál (náprsný kríž) a, pre metropolitov, pálium.[4] Používa sa aj solideo príslušnej farby podľa hodnosti.[5] Okrem toho sa pri bohoslužbách používajú tie rúcha, ktoré si oblieka kňaz, t.j. humerál, alba, cingulum, štóla a ornát, resp. pluviál – tieto nie sú pontifikáliami. Pri slávnostných omšiach sa pod ornát oblečie aj pontifikálna dalmatika.[6]
Právo používať pontifikálie majú všetci biskupi, ako aj pápežskí legáti, opáti a preláti s územnou jurisdikciou, stáli apoštolskí administrátori a regulárni opáti (teda tí, ktorí sú autoritou rovní diecéznemu biskupovi). Toto právo užívajú aj apoštolskí administrátori sede vacante, apoštolskí vikári a apoštolskí prefekti, ale, ak nie sú biskupmi, nemôžu používať katedru a berlu.[7] Pre kardinálov (aj keď nie sú biskupmi) platí ohľadom pontifikálií to isté ako pre biskupov.[8]
Pred vydaním nového Biskupského ceremoniála v roku 1984 (a aj v súčasnosti v rámci mimoriadnej formy Rímskeho obradu) sa medzi pontifikálie zaraďovali aj biskupské rukavice, liturgické ponožky, biskupské sandále a pontifikálna tunika (zrušená spolu so subdiakonátom už v roku 1972).[9][2][3]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Czeslaw Kozon, rímskokatolícky biskup Kodane pri pontifikálnej slávnostnej omši v rímskom ornáte s pontifikálnou dalmatikou -
Jose S. Palma, arcibiskup v Cebu, pri pontifikálnej slávnostnej omši v mimoriadnej forme Rímskeho obradu -
Raymond Leo kardinál Burke v pontifikáliách (bez dalmatiky) -
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ pontifikálie. In: KRAUS, Jiří. Slovník cudzích slov : akademický. 2. doplnené a uprav. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
- ↑ a b Pontifikalien. In: HÖFER, Josef; RAHNER, Karl. Lexikon für Theologie und Kirche. Freiburg : Herder, 1963. [Cit. 2021-11-29]. 8, s. 614 – 615. (nem.)
- ↑ a b THURSTON, Herbert. Pontificalia. In: Catholic Encyclopedia. New York : Robert Appleton Company, 1911. [Cit. 2021-11-29]. (angl.)
- ↑ §57 In: Cæremoniale Episcoporum. 1984, [cit. 2021-11-29].
- ↑ §173 In: Cæremoniale Episcoporum. 1984, [cit. 2021-11-29].
- ↑ §56 In: Cæremoniale Episcoporum. 1984, [cit. 2021-11-29].
- ↑ Pavol VI.. Motu proprio Pontificalia insignia [online]. Rím: Typis Polyglottis Vaticanis, 1968-06-21, [cit. 2021-11-29]. S. 374 – 377. Dostupné online. (lat.)
- ↑ §1205 In: Cæremoniale Episcoporum. 1984, [cit. 2021-11-29].
- ↑ Pius VII.. Apoštolský list Decet Romanos Pontifices [online]. Rím: Typis Polyglottæ Officinæ S. C. De Propaganda Fide, 1867-07-04, [cit. 2021-11-29]. S. 569 – 574. Dostupné online. (lat.)