Raymond Leo Burke
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Raymond Leo Burke | |||
| kardinál Svätej rímskej cirkvi patrón Matézskych rytierov | |||
 | |||
| |||
| Biografické údaje | |||
|---|---|---|---|
| Narodenie | 30. jún 1948 (75 rokov) | ||
| Svätenia | |||
| Cirkev | Rímskokatolícka cirkev | ||
| Kňaz | |||
| Kňazská vysviacka | 29. Jún 1975 Pavol VI | ||
| Biskup | |||
| Konsekrácia | 6. Január 1995 | ||
| Svätiteľ | Ján Pavol II | ||
| Kardinál | |||
| Menovanie | 20. November 2010 | ||
| Titulárny kostol | Kostol Sant'Agata dei Goti | ||
| Odkazy | |||
| Raymond Leo Burke na cardinalburke.com | |||
 Raymond Leo Burke | |||
Raymond Leo kardinál Burke (* 30. Jún 1948, Richland Center) je americký rímskokatolícký kňaz, bývalý arcibiskup Arcidiecézy Saint Louis, vysoký úradník rímskej kúrie a kardinál. V rokoch 2008 - 2014 bol prefektom Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry. 8. novembra 2014 bol menovaný patrónom rádu Maltézskych rytierov.
Kardinál Burke je radený k najkonzervatívnejšom kardinálom. Je priaznivcom tridentskej liturgie, ktorú nielen podporuje, ale aj sám slúži. Je autorom mnohých ostrých vystúpenie proti interrupciám a propotratovým politikom a nositeľom radu pre-life ocenenie. Radí sa medzi hlavný odporca návrhov kardinála Kaspera "liberalizovať pastoračnej praxi" vo veci prijímania rozvedených a znovuzobraných katolíkov a vo veci homosexuálnych vzťahov. Podieľal sa na knihe Zotrvať v pravde Kristovej (tzv. "Knihe piatich kardinálov"), ktorá s Kasperom a jeho návrhy ostro polemizuje.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Korene rodiny súčasného kardinála sú katolícko-protestantské. Otec, syn írskych emigrantov, pochádzal z tradičnej katolíckej rodiny s prvkami írskej zbožnosti (hlboká úcta k Eucharistii, mariánsky kult). Matka Maria Burke bola pôvodne baptistka, ktorá však pod vplyvom manžela a írskeho katolíckeho duchovného Bernarda McKevitta nedlho po sobáši konvertovala ku katolíckej viere.
Rodina Burkeových sa venovala farmárstvu. Rodičia Raymonda Burke vlastnili mliečnu farmu, na ktoré spoločne žili tri rodinné generácie. Na farme žila aj sestra jeho otca, ktorá od narodenia trpela Downovým syndrómom. Sám Raymond už od mala zakúšal ťažkú prácu na farme, kde musel pomáhať úplne každý člen rodiny. Počas detstva spoznal čo je to obracanie sena, zber ovocia a zeleniny a dojenie kráv. Ako malý nemal prácu na farme rád, túžil skôr po živote v meste. V dospelosti ju však docenil, pretože ho podľa jeho slov naučila zaťať zuby.
Keď mal Raymond osem rokov, jeho otec zomrel na rakovinu mozgu. Stratu otca niesol veľmi ťažko. Častá návšteva kňaza a jeho duchovnú pomoc rodine, ktorá prežívala stratu najbližšieho, ho nakoniec prinútila k tomu, že sám začal uvažovať o kňazskom povolaní. V štrnástich rokoch vstúpil do nižšieho seminára Svätého Kríža v La Crosse.
Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 1966 študoval na Catholic University of America vo Washingtone, kde bol po dokončení bakalárskeho štúdia filozofie a teológie vďaka vynikajúcim študijným výsledkom prijatý na štúdium na Gregoriánskej univerzite v Ríme po ktorej dokončení prijal z rúk pápeža Pavla VI. 29. júna 1975 kňazské svätenie. Po návrate do USA pôsobil v katedrálny farnosti sv. Jozefa v La Crosse v štáte Wisconsin. V roku 1980 ho diecézny biskup vyslal späť do Ríma, aby pokračoval v štúdiách kánonického práva, ktorá zakončil doktorátom roku 1984. Počas svojho štúdia bol činný v prekladateľskej komisii, ktorá vytvorila anglický preklad Kódexu kánonického práva. V dizertačnej práci sa venoval psychickým prekážkam uzavretia manželstva (tj. Prekážkam sviatostnej platnosti manželského zväzku) a vďaka diskusiu, ktorú vyvolal medzi odborníkmi dal otázke procesu "annulací" manželských zväzkov v tejto disciplíne jasné pravidlá.
Po návrate zo štúdií zastával post moderátora kúrie a vicekancelára diecézy La Crosse, vedľa toho zasadal tiež v Severoamerickej spoločnosti pre kanonické právo. Roku 1989 bol pápežom Jána Pavlom II. menovaný do Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry ako obhajca zväzku. Zaujímavosťou bolo, že sa jednalo o vôbec najmladšieho člena a zároveň historicky prvého Američana v tomto úrade. Ku menovanie Burkea do tejto funkcie viedla pápeža predovšetkým jeho pravovernosť a erudícia v obore, ktoré si vážil vzhľadom na to, že v oblasti kanonickom-právny mal sám počas svojho pontifikátu nesmierne problémy, ktoré nakoniec vyvrcholili v bostonskej arcidiecéze roku 2002 aférou Spotlight.
Biskup[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1993 od pápeža dostal titul monsignora. V závere roka 1994 bol menovaný biskupom v La Crosse a 6. januára 1995 ho pápež Ján Pavol II. vysvätil biskupa. 2. decembra 2003 sa stal arcibiskupom v St. Louis, vystriedal kardinála Rigaliho, ktorý rezignoval po dovŕšení kánonického veku. Počas obdobia svojej služby diecézneho biskupa sa mohol pochváliť funkčnej diecézi. Obnovil nižšia seminár v La Crosse, v ktorom kedysi sám študoval, nechal starostlivo preverovať každého kandidáta kňazstva, schádzal sa s rodinami, z ktorých jednotliví kandidáti pochádzali a vďaka tomu sa v diecéze La Crosse a následne aj arcidiecéze St Louis mohol tešiť najväčšiemu počtu kňazského dorastu v USA. Nevyhol sa však ani odporu disidentského kléru, ktorý odmietal svojho biskupa počúvať, v dvoch prípadoch bol Burke nútený dotknutej kňazov, ktorí odmietali rešpektovať katolícke učenie a liturgické predpisy, suspendovať. Počas pôsobenia v St. Louis sa tiež rozhodol pre podporu tridentskej omše, ktorú jednak začal sám slúžiť, ale tiež uverejnil v diecéznych novinách inzerát vyzývajúci k vstupu do seminára i záujemcov o slúženie tohto starobylého rímskeho obradu. Na tento popud začal v jeho diecéze pôsobiť tradicionalistickej Inštitút Krista Kráľa, ktorému dal Burke na predmestí k dispozícii celú farnosť, ktorá bola tou dobou takmer nefunkčné. Pod vedením Inštitútu sa však onedlho stala najväčšou farnosťou v meste.
Prefekt Apoštolskej Signatúri[upraviť | upraviť zdroj]
27. júna 2008 ho pápež Benedikt XVI. Menoval prefektom Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry a 10. júla 2010 bol menovaný za člena Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Dňa 20. októbra 2010 sa arcibiskup Burke ocitol na zozname nových kardinálov, ich vymenovanie sa uskutočnilo 20. novembra toho istého roku. Jeho titulárnym kostolom je Sant'Agata dei Goti.
Obdobie nemilosti[upraviť | upraviť zdroj]
Dňa 8. novembra 2014 bol pápežom Františkom menovaný patrónom Maltézskeho rádu a zároveň zbavený funkcie prefekta Najvyššieho tribunálu apoštolskej signatúry. Táto skutočnosť je široko vnímaná ako degradácia z predchádzajúceho úradu. V novembri 2016 bol navyše odvolaný z postu člena Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. V septembri 2016 v reakcii na predchádzajúce dve synody o rodine a posynodálna apoštolskú exhortácii pápeža Františka amoris laetitia, adresoval pápežovi spolu ďalšími tromi kardinálmi (Meisner, Brandmüller, Caffarra) list, v ktorom spoločne s nimi žiadal objasnenie Dubíí obsiahnutých vo výrokoch o osobách cirkevne zosobášených , z toho občiansky rozvedených a znovu občiansky zosobášených a poňatie objektívneho zla v tejto veci v ôsmej kapitole spomínané exhortácia. Po dvoch mesiacoch trvajúceho nereagovanie Apoštolskej stolice sa rozhodli tento list zverejniť, vyvolalo to okamžite veľmi rozporuplné reakcie zo strany vatikánskych cirkevných orgánov. Dekan rímskej roty Pio Vito Pinto dokonca pohrozil, že Burke a s ním aj ostatní traja kardináli môžu byť pre svoje pochybnosti o legitimite pápežovho učenia zbavení kardinálskej hodnosti.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Raymond Leo Burke
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Raymond Leo Burke na českej Wikipédii.