Bitýnia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rímska ríša okolo roku 120, červeno zvýraznená Bitýnia
Provincia Bitýnia

Bitýnia (starogr. Βιθυνία – Bithynia) je historický kraj na severe Anatólie, východne od Konštantínopolu. Hraničila na východe s Paflagóniou, na juhu s Frýgiou a Galatiou a zo západu s Tráciou. Najvýznamnejšie rieky tejto oblasti sú Sangarios a Parthenios, nachádzajú sa tu aj rôzne jazerá a vrch Mýsios Olymbos (Mýssky Olymp), pri meste Prusa, ktorý má 2 500 m.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodní obyvatelia Bitýnie boli pravdepodobne tráckeho pôvodu a je možné, že ich sem z Grécka vytlačili grécke kmene. Približne od 6. storočia pred Kristom sa tu usádzajú Gréci, medzi nimi hlavne Euboičania. Gréci tu založili mestá Kalchedón, Herakleia Pontiké a Kios. Kraj sa dostal pod nadvládu Peržanov, ktorých odtiaľto vyhnal až Alexander Veľký v 3. storočí pred Kristom.

V helénskom období sa tu usadili ďalší grécki kolonisti, boli tu založené mestá aNikomedia (dnešný Izmit), Nikaia (dnešný İznik) a Prusa (dnešná Bursa). Vzniklo tu samostatné grécke kráľovstvo, ktorého zakladateľ bol Zipoetes. Významný kráľ bol aj Nikomedes I., ktorý bojoval so Seleukovcami a pozval do Anatólie na pomoc proti nim Keltov. Kelti sa potom trvalo usadili v strednej Anatólii, odvtedy známej ako Galatia.

Nikomedes IV. zanechal svoju ríšu v závete Rimanom, ktorí už kontrolovali Pergamon. Bitýnia sa začlenila do rímskej provincie Bythinia et Pontus. Provinciu riadil senát. Najvýznamnejšie mestá boli Nikomedia a Herakleia Pontiké. Z Bitýnie pochádzal aj slávny grécky spisovateľ tohto obdobia Kassios Dion. V 3. storočí Bitýniu s Herakleiou vyplienili germánski Góti, ktorí útočili na Rímske impérium z Krymu. Cisár Dioklecián začlenil v rámci modernizácie rímskeho provinčného rozdelenia územie Bitýnie do prefektúry Oriens a diecézy Pontus, ktorá zahŕňala veľkú časť Anatólie. Pomerne skoro sa tu šírilo kresťanstvo a väčšina Grékov z Bitýnie boli už v 3. storočí kresťania.

V Nikomédii sídlil cisár Dioklecián a odvtedy tu žilo veľa rímskych cisárov. Usadil sa tu aj Konštantín, keď porazil cisára Licinia. Konštantín uznal kresťanstvo a založil nové hlavné mesto Konštantinopol, ktorý sa postupne rozrástol aj na ázijské, bitýnske územie.
V meste Nikaia sa pod záštitou cisára Konštantína uskutočnil prvý cirkevný koncil. Na ňom sa vyhlásila pravoverná kresťanská cirkev a boli odmietnuté všetky ostatné kresťanské vyznania aj arianizmus.

V roku 395 sa toto územie stalo súčasťou Východorímskej ríše (Byzantská ríša). V Nikomédii a v Nikéi (Nikaia) boli postavené veľkolepé kostoly a po Konštantinopole a Alexandrii to boli najväčšie mestá v ríši. Koniec rozmachu prišiel až v 6. storočí, kedy Nikomédiu postihlo zemetrasenie, po ktorom bolo mesto obnovené už v oveľa menšej podobe. V tomto období sem boli z Grécka presídlení Slovania, ktorí zaplavili veľkú časť Grécka. Slovania však spôsobovali problémy aj tu, a tak tu v nasledujúcom období cisári usadili viac gréckych obyvateľov, predovšetkým zo západnej Anatólie a z Grécka. Bitýnia bola vtedy začlenená do témy Optimation. Najdôležitejšie mesto bola Nikea. Z Bitýnie pochádzal slávny grécky filozof a historik byzantského obdobia, Michalis Psellos.

V 11. storočí celú západnú Anatóliu dobyli Turci. Na krátko boli vytlačení križiakmi, no Turci v roku 1204 nakoniec dobyli Byzanciu. Bitýnski Gréci na území, ktoré nepadlo do rúk Turkom, založili veľkú maloázijskú ríšu, Nikajské cisárstvo, s hlavným mestom v Nikei. Vládol tu rod Paleologovcov, ktorý neskôr vyhnal Európanov z Konštantinopolu a obnovil Byzantskú ríšu.

V 15. storočí Bitýniu opäť ovládli Turci, tentoraz Osmanskí. Z Pruse urobili svoje hlavné mesto a odtiaľ dobyli európsku časť Byzancie. Na rozdiel od Konštantiínopolu a juhozápadnej Anatólie tu grécke obyvateľstvo v pomerne veľkom množstve prestúpilo na islam a tak sa poturčilo. V tomto období tu boli najvýznamnejšími mestami Prusa (Bursa) a Nikea (Iznik). Gréci sa udržali predovšetkým vo veľkých mestách, ako Nikomidia (antická Nikomedia, turecký Izmit), Nikea (Iznik), Iraklia Pondikí (antická Herakleia Pontiké), v meste Chalkidón (antický Chalkedón) a v meste Mudaňa. Vo väčšine vznikli významné patriarcháty ortodoxného kresťanstva. Z mesta Prusa pochádzajú rôzne známe jedlá, napríklad grécky Gyros.

Gréci opustili tieto územia až v roku 1923, po porážke gréckych vojsk Kemalom Attaturkom a výmene obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. Anatólski Gréci sa usadili v Grécku, tieto územia boli osídlené moslimami. Dnes sú najvýznamnejšie mestá tohto kraja Iznik a Bursa.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Oi perioches tis Anatolias - Aristofanis Kaliontzidis